„VEGÁNSKEJ STRAVY NIE JE TREBA SA OBÁVAŤ,“ HOVORÍ VÝŽIVOVÝ PORADCA RADEK LÁTAL
Radek Látal, pôvodom Čech, sa pred pár rokmi kvôli štúdiu presťahoval na Slovensko. Je dlhoročný vegán a dnes pôsobí ako výživový poradca a svoje poznatky o rastlinnej strave šíri prostredníctvom YouTube kanála, prednášok a článkov. My sme mali tú česť Radka vyspovedať nie len o jeho ceste k vegánstvu. Prezradil nám, na čo by si mali začínajúci vegáni dávať pozor, čo by im určite nemalo chýbať na tanieri, ale aj to, ako vidí vývin vegánstva na Slovensku. O tom, že aj vegánska strava má veľa benefitov ťa Radek presvedčí…
Radek, ako a prečo si sa stal vegánom?
K vegánskej strave ma na začiatku priviedol záujem o zdravú výživu. Bolo to v roku 2013, kedy som narazil na odborné články a štúdie ktoré ukazovali, aký priaznivý vplyv na zdravie môže rastlinná strava mať. Vtedy som sa rozhodol stať vegánom zo dňa na deň a postupne objavil tiež ďalšie prínosy vegánskej stravy vo vzťahu k životnému prostrediu a etickým otázkam chovu zvierat.
S čím si mal na začiatku problém? Čo bola pre teba najväčšia výzva?
Asi ako každý človek som sa na začiatku niekoľko týždňov snažil zorientovať v tom, čo vlastne jesť, ako si variť a čo môj nový spôsob stravovania vlastne obnáša. Všetko ma to však fascinovalo a ešte prehĺbilo môj záujem o oblasť výživy. A to až do tej miery, že som sa rozhodol ju začať študovať a postupne aj zmeniť smer svojej kariéry.
Momentálne pôsobíš ako výživový poradca a svoje poznatky šíriš vo forme článkov a prednášok, ale máš aj vlastný YouTube kanál. Aké sú odozvy? S čím za tebou chodia klienti najčastejšie?
V svojej činnosti sa zameriavam na šírenie vedecky podložených informácií o vegánskej strave, jej zdravotných prínosoch a tiež rizikách. Tieto informácie zatiaľ na Slovensku chýbajú a sú pritom veľmi potrebné. Vždy ma veľmi teší, keď mi píšu ľudia, že im moja tvorba pomohla.
Ľudia ma kontaktujú s naozaj širokým spektrom otázok. Týkajú sa typických tém ako sú rastlinné bielkoviny či vitamín B12, alebo aj veľmi špecifických osobných zdravotných problémov. V rámci poradenstva ma kontaktujú nielen vegáni, ale aj vegetariáni a ľudia, ktorý o tomto smere uvažujú. Najčastejšie s nimi riešim problémy s telesnou hmotnosťou v podobe nadhmotnosti, ale aj podhmotnosti. Významnú časť klientov tvoria tiež začínajúci vegáni, ktorí si nie sú istí, ako sa správne vegánsky stravovať.
Ľudia sa obávajú, že po prechode na vegánsku stravu budú mať nedostatky vitamínu D a B12, železa alebo vápnika. Aké výživové doplnky odporúčaš?
Výživové nedostatky nie sú pre vegánsku stravu špecifické a každú stravu je potrebné robiť správne. Lenže ľudia sa často správne nestravujú, a preto napríklad vo výskumoch vidíme, že majú vegáni v priemere nižší príjem niektorých živín, ako sú napríklad vápnik, zinok či vitamín B12. Naproti tomu bežne sa stravujúci ľudia majú zasa v priemere napríklad nižší príjem vitamínu C, horčíka a vlákniny a zasa príliš vysoký príjem cholesterolu a nasýtených mastných kyselín.
Na vegánskej strave je vždy potrebné doplňovať vitamín B12. Ten je totiž bakteriálneho pôvodu a v prírode ho zvieratá získavajú predovšetkým z vody a rastlinnej potravy, kontaminovanej zvyškami pôdy. V našom modernom prostredí však už je voda zbavená baktérií a potraviny nekontaminované, vďaka čomu už síce nemáme epidémie cholery, ale zároveň nám chýbajú tieto prirodzené zdroje vitamínu B12. Okrem vitamínu B12 odporúčam doplňovať tiež v chladnejšej polovici roka vitamín D a zaistiť si spoľahlivý zdroj jódu. To sa však už týka celej našej populácie, nielen vegánov.
Existuje veľa mýtov o rastlinnej strave. S akými sa stretávaš najčastejšie?
Najtypickejším mýtom je, že sú rastlinné bielkoviny neplnohodnotné a že je treba ich zložito kombinovať. Tento mýtus vychádza z nepravdivého predpokladu, že rastlinné bielkoviny neobsahujú niektoré esenciálne aminokyseliny. To sú základné zložky bielkovín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť a musí ich prijímať v strave. V skutočnosti však každá rastlinná bielkovina obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny, len v odlišných množstvách a pomeroch. To je možné si ľahko overiť vo verejne dostupných databázach zloženia potravín a prípadne aplikáciách ako je Cronometer, ktoré z nich čerpajú. Ak človek konzumuje dostatok potravín na pokrytie svojho energetického príjmu, je takmer vylúčené že by mal nedostatok bielkovín či aminokyselín.
Ďalším veľkým mýtom, ktorý zaznamenávam tiež u odborníkov, je, že je vegánska strava riskantná a zložitá. Príčinou tohto mýtu sú chýbajúce informácie, ak lekár vegánsku stravu nepozná, nevie ju s pokojným svedomím pacientom odporučiť. Vecí, ktoré nepoznáme, sa máme tendenciu obávať. Ak sa však na výživové riziká pozrieme objektívne vidíme, že takmer polovica Slovákov zomiera na srdcovo-cievne ochorenia a výskyt rakoviny hrubého čreva je na Slovensku jeden z najvyšších na svete. A to sú dôsledky nesprávneho stravovania, s nadmerným obsahom nasýtených mastných kyselín, spracovaného mäsa a nedostatkom vlákniny. Vegáni majú nižšie riziko oboch týchto ochorení, a navyše k tomu aj cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku a ďalších druhov rakoviny. Vegánska strava nie je samozrejme automaticky perfektná, je však krokom správnym smerom a obávať sa jej naozaj netreba.
Je pravda, že v rastlinnom mlieku sa nachádza viac vápnika než napríklad v kravskom mlieku?
To závisí od značky výrobku, niektoré svoje výrobky o vápnik obohacujú a niektoré nie. Ale áno, niektoré skutočne obsahujú o niečo viac vápnika ako plnotučné kravské mlieko. Nie je to samozrejme náhodou, tieto značky svoje produkty vytvorili s cieľom prekonať parametre kravského mlieka. Podľa výskumu, ktorý porovnával využiteľnosť vápnika z obohatených rastlinných mliek a kravského mlieka, je tento vápnik tiež rovnako dobre využiteľný. Človek sa tak už nemusí obmedzovať na kravské mlieko a môže si do raňajok či varenia pridať mandľové, sójové, ryžové, ovsené, lieskovcové, makové alebo akékoľvek iné rastlinné mlieko. Zaujímavé je, že všetky druhy majú bez výnimky výrazne nižšiu ekologickú stopu a to z hľadiska spotreby vody, produkcie CO2 a aj potreby pôdy.
Aký je tvoj názor na vegánske stravovanie detí už v skorom veku – je to možné?
V skutočnosti som nedávno spravil video, kde som porovnával stanoviská jednotlivých zdravotníckych a výživových organizácií k tejto téme. Veľká väčšina z nich sa zhoduje, že správne zostavená vegánska strava je vhodná pre všetky obdobia vývinu človeka, vrátane detí, tehotných a dojčiacich žien, seniorov aj športovcov. Niektoré organizácie nepodporili toto stanovisko s ohľadom na potrebu doplňovania vitamínu B12. To je však súčasťou správne zostavenej vegánskej stravy a v takom prípade vegánskemu stravovaniu nič nebráni ani u detí.
Výživa v týchto citlivých obdobiach si vyžaduje zvýšenú pozornosť vždy a na vegánskej strave tomu nie je inak. Najvyšší podiel vegánov je medzi mladými ľuďmi, vo vekovej skupine do 34 rokov, kde sa podľa českého výskumu spoločnosti IPSOS stravuje bez mäsa 10 % ľudí. Títo ľudia sú vo veku, kedy plánujú mať deti a často ich budú aj viesť k rovnakému spôsobu stravovania. Namiesto odhovárania, ktoré je žiaľ dnes stále bežné, je treba im podávať pomocnú ruku a poskytovať informácie, ktoré potrebujú. Preto sme v rámci Slovenskej vegánskej spoločnosti napríklad vydali brožúru o vegánskom stravovaní u detí a pre tehotné a dojčiace ženy, ktorá je na stránke vegánskej spoločnosti k dispozícii na stiahnutie. Lekári a výživový odborníci môžu získať podrobnejšie informácie tiež napríklad z publikácie Talianskych odborníkov, publikovanej v žurnále Nutrients.
Ako vyzerá tvoj jedálniček? Môžeš nám opísať, čo ješ počas dňa?
Môj jedálniček je pomerne jednoduchý – na raňajky mám vždy nejakú obilninu s orieškami, sušeným a čerstvým ovocím, na obed rôzne strukovinové jedlá so zeleninou a na večeru podobne ako na obed, alebo veľký zeleninový šalát so strukovinami.
Máš obľúbené jedlo, ktoré by si dokázal jesť aj každý deň? A naopak, je niečo, čo vôbec nemusíš?
Môj obľúbený dezert, ktorý si rád dávam po obede, sú banány s mandľovým či arašidovým maslom a kakaom. Niekedy pridám ešte sušené datle a rastlinné mlieko a táto zdravá kombinácia spoľahlivo nahradí akúkoľvek nezdravú sladkosť.
Čo by nemalo žiadnemu vegánovi chýbať na tanieri?
Základ vegánskej stravy, ideálne viac než tri štvrtiny denného jedla, by mali tvoriť celistvé rastlinné potraviny z piatich hlavných skupín – celozrnné obilniny, strukoviny, zelenina, ovocie a oriešky a semienka. Tieto potraviny obsahujú všetky esenciálne živiny, s výnimkou vitamínov B12 a D a jódu. Vitamín B12 treba doplňovať celoročne, vitamín D najmenej od októbra do konca marca. Jód odporúčam doplňovať tiež, ak však práve nekonzumujete šesť gramov jódovanej soli denne. To je vegánska strava v kocke.
Ako vnímaš alternatívy živočíšnych produktov, ktoré sú v poslednom čase veľmi populárne ako napríklad Beyond Meat atď.?
Zaujímavé je, že práve produkty firiem Beyond Meat či Impossible Foods nie sú primárne cielené na vegánov. Ich zámerom je osloviť bežne sa stravujúcich ľudí, ktorí chcú znížiť svoju ekologickú stopu a zároveň majú radi mäso. Z týchto o dôvodov tento trend samozrejme kvitujem, aj keď ja sám tieto produkty nakupovať nebudem.
Na čo by si mali začínajúci vegáni dávať pozor?
Primárne začať od začiatku doplňovať vitamín B12. Je to dôležité, pretože najviac deficitných ľudí je práve medzi začínajúcimi vegánmi. Vegánska strava nie je komplikovaná, len zmeniť svoje stravovacie návyky môže chvíľku trvať a vyžaduje si to na začiatku trochu učenia a skúšania. Preto odporúčam zisťovať si informácie a tiež komunikovať s ďalšími vegánmi, či už z vlastného okolia, alebo na sociálnych sieťach, aby v tom človek nebol sám.
Aké benefity získa človek po prechode na vegánsku stravu?
Podľa výskumov majú vegáni o niečo nižšie riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu či rakoviny. To sú pozitívne trendy, avšak stále len trendy. Ak človek vylúči z jedálnička údeniny, červené mäso a tučné mliečne produkty, jeho zdraviu to jednoducho prospeje. Ďalšia vec však je, ako vyzerá zvyšok stravy človeka a čím tieto potraviny nahradí. Žiadne benefity nie sú zadarmo, a ak chce človek skutočne získať zo stravy pre zdravie maximum, treba sa skutočne orientovať primárne na celistvé rastlinné potraviny, ktoré by mali tvoriť viac než tri štvrtiny denného jedla. Cukríky a kokosový olej sú totiž nakoniec tiež vegánske a nie veľmi zdravé.
Je nejaká organizácia, kde sa zapájaš, alebo vegánska komunita, ktorej si členom?
Áno, som napríklad členom Slovenskej vegánskej spoločnosti a každému odporúčam navštíviť jej stránku pre dôveryhodné a dôležité informácie. Slovenská vegánska spoločnosť je tiež veľmi aktívna na sociálnych sieťach, a ak vás tento trend zaujíma, odporúčam sledovať na Facebooku či Instagrame.
Čo si myslíš o našom projekte BloggersRE, ktorý spája českú a slovenskú komunitu online tvorcov?
Výborný nápad, Slovenský online priestor sa rozrastá a poskytuje platformu zaujímavým ľuďom v podobe, v akej to tradičné médiá neumožňujú. Zaujímavý ľudia môžu zasa inšpirovať ďalších a pomáhať tak celej spoločnosti rásť.
Ako vidíš vývin vegánstva na Slovensku?
Z globálneho pohľadu je Slovensko, zdá sa, trošku pozadu, aj keď už tu slovo vegán nie je až také cudzie a rozrástla sa aj vegánska gastronómia. Som optimista, pretože posun smerom k viac rastlinnej strave je globálny fenomén, ktorý naberá na rýchlosti a časom sa tak bude viac prejavovať aj na Slovensku.
YouTube | Web | Facebook
Autor: Dominika Blchova (Grapes Magazine), Fotky: Soukromý archiv Radka Látala, Editace: Deni Hartmannová (Grapes Magazine)
