„ÚPLNĚ ELIMINOVAT TUK Z JÍDELNÍČKU JE HLOUPOST,“ ŘÍKÁ ZDRAVĚ ŽIVENÁ
„VEGÁNSTVO KAŽDÝ ROK NAPREDUJE,“ HOVORÍ NIKOLETA KOVÁČ
Najznámejšia slovenská vegánka Nikoleta, známa aj ako Surová dcérka, vydala svoju druhú kuchárku Slovegán 2, ktorá žne úspech, a to nie len na Slovensku a v Česku. Tak ako pri prvom dieli, aj pri dvojke si Nikoleta všetky recepty vytvorila sama. Ktorý recept bol pre ňu najnáročnejší? Ktoré jedlo zo slovenskej kuchyne vôbec nemusí? Odkiaľ čerpá inšpiráciu a bude aj trojka? Nielen o tom nám sympatická vegánka Nikoleta porozprávala…
Keď sa povie Surová dcérka, každý vie, že ide o najznámejšiu vegánku na Slovensku. Aká bola tvoja cesta k vegánstvu?
S vegánstvom som začala, keď som pracovne pricestovala do Indie. Najskôr to bolo z núdze, keďže v Indii sa nedalo stravovať tak, ako som bola zvyknutá. Takže som hľadala, ako sa stravovať. A práve vtedy ma inšpiroval môj najlepší kamarát, ktorý sa už chvíľu vegánsky stravoval. Všetko som si naštudovala a o týždeň som už jedla rastlinne. Potom sa pridala okrem núdze aj etická a ekologická stránka veci. V samom centre vegánstva je pre mňa myšlienka spravodlivosti. To, ako sa správame k zvieratám, nášmu životnému prostrediu a sebe navzájom, spravodlivé nie je. Preto som pri vegánstve zostala, na lepšom a spravodlivejšom svete mi vždy záležalo.
V minulosti si sa venovala modelingu, no ten si zavesila na klinec a dnes sa plne venuješ vegánstvu a jeho propagácií. Akým projektom sa venuješ?
Môj čas delím medzi moju prácu v digitálnej agentúre, tvoreniu receptov na blog a budovanie našej malej rodinnej firmy, skrz ktorú do sveta posielame Slovegán kuchárky. Ostatné aktivity išli pri príprave kníh bokom.
O tvoju prvú kuchárku Slovegán bol extrémny záujem, čakala si taký úspech?
Nečakali sme to. Nerobili sme si veľké prieskumy, takže sme vôbec nevedeli odhadnúť, ako naša kniha dopadne. Prvú knihu sme vydali cez crowdfunding a tam sme videli, že o knihu je záujem, ale netušili sme, že budeme robiť už druhý dotlač. Teší nás, že si knihu nekupujú len vegáni, ale aj ľudia, čo jedia všetko, ktorí oceňujú dizajn knihy, alebo ich zaujali recepty, alebo chcú vedome jesť menej živočíšnej stravy a majú radi slovenskú kuchyňu. Cieľovka je teda oveľa širšia ako len vegáni a vegetariáni. Preto sa z prvej knihy predalo už viac ako 10 tisíc kusov.
Na začiatku septembra sa na trh dostala tvoja druhá kuchárka Slovegán 2, necelý rok po jednotke. Kedy vznikol nápad napísať pokračovanie a kedy si ho začala realizovať?
Po úspechu prvej knihy to šlo viac menej automaticky. Už pár mesiacov po vydaní Slovegán 1 sme tušili, že príbeh bude pokračovať. Nové vianočné recepty na zimu 2019 som už písala s tým, že skončia v kuchárke budúci rok. Takže postupne sme na knihe pracovali od novembra. Skutočná práca však začala až na jar tohto roku, keď sme sa začali receptom a knihe venovať v každú našu voľnú chvíľu.
Knihy si vydávaš sama, čo je určite náročný proces. Ako to bolo pri dvojke, keď si už vedela, do čoho ideš? Pomáhal ti niekto, alebo ste to zvládli sami s priateľom?
Až na to, že sme nerobili crowdfunding, ale rovno predpredaj, sa nezmenilo nič. Zostali sme pri našich šikovných grafikov zo štúdia Hungry, rovnakej editorke, tlačiarni… Človek vždy potrebuje ďalších šikovných ľudí, ktorí ovládajú svoje remeslo, aby som sa ja mohla sústrediť na varenie a fotenie. Už sme zohraný tím.
Sama piecť, variť, fotiť, a hlavne vymyslieť toľko receptov je časovo náročné a zároveň veľmi obdivuhodné. Ako si postupovala? Mala si deadliny, ktoré ťa tlačili?
Deadline sme si určili rovnako ako minulý rok tým, na kedy sme objednali tlačiareň. Keďže tlač sa musí objednávať vždy v čo najväčšom predstihu, aby vôbec človek mal miesto. Tento rok sme potrebovali poslať podklady do tlačiarne do začiatku augusta. Od toho sa všetko odvinulo. Najviac varenia a fotenia prebehlo od apríla do polovice augusta. Snažila som sa robiť knihu kapitolu po kapitole, aby som mohla postupne texty posielať na korektúru a zalomenie. Počas varenia sa ešte obsah menil podľa toho, aké recepty nakoniec dopadli lepšie, takže až do konca nebol zoznam receptov úplne kompletný. A kým sa už editovali posledné texty, ja som už len upravovala všetky fotky jedla. Takto sme všetko krásne stihli.
Ktorý recept z dvojky bol najnáročnejší a „babrala“ si sa s nim, až kým nebol podľa tvojich predstáv?
Veľa dní v kuchyni som strávila s receptom na knedlo-hlivo-zelo a košický med z aquafaby. Každý som pripravovala 5-6 krát, kým som bola spokojná. Bežne úplne nové recepty robím na trikrát, ak už nemám s nimi nejakú skúsenosť.
Prezraď nám tvoj najobľúbenejší recept, ktorý by si mohla jest’ stále.
Ťažko sa vyberá jeden. Mám určite môj top rebríček. Zo sladkého vedú krémeše a malinová roláda z piškótového cesta. Z hlavných jedál molekulárny tatarák, knedli-hlivo-zelo či stroganov. Tak ako v prvej časti, našla som si veľa nových špecialít, ktoré rada varím. Napríklad aj žemľovú knedľu či domácu šošovicovú majonézu z drobností.
Aké boli reakcie okolia na tvoje kreácie? O ktorý z receptov bol u čitateľov najväčší záujem? Čo im chutí najviac?
Najviac reakcií vždy získajú sladké recepty alebo zaujímavé veci. Takže napríklad tatarák s roztekajúcim sa vegánskym žĺtkom pritiahol veľký záujem. Veľa ľudí si pýtalo vegánsky grilážky, tak verím, že im budú tieto Vianoce chutiť. Zatiaľ sa všetci tvária, že im chutí všetko. Najčastejšie sa objavuje knedlo-hlivo-zelo.
Sú jedlá zo slovenskej kuchyne, ktoré ti vôbec nechutia, a preto ich vegánsku verziu v knihách nenájdeme?
Ja bohužiaľ nikdy nebudem mať rada špenátový prívarok. Aj keď si ho spravím sama z čerstvého špenátu. Priateľ sa zalizuje, ale mňa to veru neohúri. Vďaka priateľovmu lobbingu sa ale aj toto jedlo do kuchárky dostalo. Snažím sa neriadiť len svojimi chuťami, ale zastrešiť čo najviac chutí z môjho detstva.
Kuchárku ocenilo najmä vegánske publikum. Kúpili si knihu aj „všežravci“?
Nevedieme si štatistiky, ale áno, podľa toho, čo vidíme, tak vo veľkom. Veľa ľudí sa snaží obmedziť spotrebu živočíšnej stravy a knihu si berú na pomoc. Niekedy ju kupujú kamarátom, ktorí sú vegáni či vegetariáni a nakoniec kúpia aj sebe, lebo sa im páči jej dizajn. Knihu sa nám podarilo dostať do mainstreamu.
Knižka vďaka plátnu pôsobí veľmi luxusne. Odkiaľ si čerpala inšpiráciu na takéto prevedenie?
Dizajnom sme chceli vzdať poctu knihám, ktoré sa na Slovensku v minulosti viazali hlavne do plátna. Chceli sme na túto históriu nadviazať. Bola to jedna z vecí, ktorá nám bola jasná od začiatku – bude to modré plátno a vzor vychádzajúci z modrotlače. Naši grafici mali teda čo robiť, lebo sme presne vedeli, čo chceme, a nedali sme sa odhovoriť.
Kde všade si ľudia môžu knihu zadovážiť?
Na Slovenku spolupracujeme s kníhkupectvami Martinus, Panta Rhei a Artforum. Okrem toho máme vlastný e-shop, kde máme ako jediný aj e-book verziu jednotky. Po Vianociach asi aj dvojky. Potom sme v mnohých menších obchodíkoch či reštaurácíach – Yeme či Nosené v Bratislave, Organila Piešťany, Nona Fresh Púchov…
Záujem o kuchárku bol určite aj v zahraničí. Do ktorých krajín cestovala dvojka v rámci objednávok?
Najďalej putovala do Austrálie a USA. Po Slovensku najväčšie množstvo kníh putovalo samozrejme do Česka. Riešili sme klasicky aj Rakúsko, Švajčiarsko, Poľsko, Maďarsko či Veľkú Britániu. Cez náš e-shop vieme posielať knihy skoro všade, takže bežne behom roka riešime zásielky napríklad aj do Mexika či Kanady.
Vieme o tebe, že chceš posunúť vegánstvo do mainstreamu. Myslíš, že sa ti to podarilo? Ako vnímaš vegánstvo na Slovensku dnes?
Z nášho pohľadu a v našej veľkomestskej bubline je vegánstvo už naozaj normálne a mainstreamové. Snáď sme prispeli aj k tomu, že to tak začína byť aj v menších mestách, kde to je stále náročnejšie. Vidím však, že vegánstvo každý rok napreduje. Pribúda vegánskych produktov v každom obchode, takže určite stúpa aj dopyt. Vegánstvo už prestáva byť vtipom a nadávkou.
Môžeme sa tešiť na ďalšiu knihu? Chystáš nejaké nové projekty?
Ďalší rok novú knihu neplánujem. Potrebujem nabrať “silu”. Vydať dve knihy za sebou bolo veľmi náročné a potrebujeme sa zotaviť. Ale verím, že niekedy pribudne aj tretie pokračovanie, ktoré v hlave nosím. Medzitým sa chceme určite venovať novým projektom, ktoré nás napadli. Chceli sme hlavne dostať Slovegána na český trh a skúsiť aj anglický preklad. Tento rok sa všetko skomplikovalo, takže dúfame, že možno budúci rok.
Náš projekt BloggersRE spája a podporuje českú a slovenskú komunitu online tvorcov. Čo si o ňom myslíš?
Myslím si, že spájanie a tvorenia komunity a priateľstiev je nesmierne dôležité. Tvorcom spájanie sa pomáha tvoriť zaujímavejšie a väčšie veci. Inšpiruje a pomáha pri bežnom fungovaní. Komunita je vždy dôležitá!
Instagram | Blog | Facebook | YouTube
Autor: Dominika Blchova (Grapes Magazine), Fotky: Sociální sítě Nikolety Kováč, Editace: Deni Hartmannová (Grapes Magazine)
