PLANÉTA ZEM PREDTÝM VS. TERAZ: AKÁ JE NAŠA BUDÚCNOSŤ?
To, ako vyzerala planéta v minulosti pred vznikom civilizovaného ľudstva a ako ho poznáte dnes, sa môžete dozvedieť jedine z fotografií či kníh. Za posledných tisíc rokov sa planéta zmenila. O klimatickej kríze čítate denne, a hoci ste z toho unavení, je potrebné o tom hovoriť. Táto kríza nepočká ani neprehrmí. Je dôležité nezatvárať pred tým oči, ale začať konať. Ako vyzerala planéta pred vznikom civilizácie?
Odhaduje sa, že naša planéta má 4,6 miliárd rokov. Naši predkovia podobní ľuďom sa na Zemi objavili približne pred 7 miliónmi rokov. Z toho vyplýva, že planéta Zem bola len planétou, na ktorej sa pred ľuďmi začali objavovať mikroorganizmy, neskôr zložité bunky, až postupne sa život vyvinul aj k ľudským predkom.
Na začiatku boli lovci a zberači
Ak ste dávali dobrý pozor na dejepise, určite viete, že prví ľudia nemali také vymoženosti, aké máte vy dnes. Lovci a zberači sa živili jedine tým, čo si dokázali uloviť či nazbierať v prírode. Boli doslova závislí od prírody a jej zdrojov. V tom období bola ochrana prírody zároveň ochranou ich potravy. Myslenie týchto ľudí sa zameriavalo len na ich vlastné prežitie. Ak by odlesňovali lesy pre ťažbu dreva ako to býva dnes, pravdepodobne by sami seba odsúdili na nedostatok potravy.
Príroda a samotná planéta dokáže prežiť bez ľudí. Otázkou je, či ľudia dokážu prežiť bez nej. Na začiatku, pred vznikom miest a štátov, ľudia žili v prírode. Domy si stavali z prírodných materiálov, keďže nepoznali tehlu či stavebné materiály, aké máte k dispozícii dnes. Príroda a jej zdroje boli ich jediným príjmom potravy, ktorý si chránili. Naučili sa vyrábať nástroje na lovenie, zakladať oheň či postupne vyrábať hudobné nástroje, ktorými si, napríklad, spríjemňovali večer. Dokázali by ste si predstaviť žiť taký život?
Obdobie holocénu – raj na Zemi
Klimatické zmeny sa, samozrejme, diali aj v minulosti, ale oveľa pomalším tempom. Človek pomaly menil svoje myslenie. David Attenborough vo svojej knihe opisuje rovnováhu medzi ľuďmi a prírodou, ktorá začala pred 11 700 rokmi. Holocén je stabilita. David Attenborough holocén opisuje takto: ,,Holocén, časť histórie našej planéty, ktorú považujeme za súčasť našej dnešnej existencie, patrí medzi najstabilnejšie obdobia celej histórie Zeme.”
Zemská priemerná teplota sa v tomto období nezmenila viac ako o stupeň. Holocén však bolo obdobie pravidelného, zodpovedného striedania ročných období, čo ľudstvu značne zmenilo život. Už nepotrebovali viac loviť či zbierať úrodu vo voľnej prírode. Usadili sa na rôznych miestach, čo podmienilo vznik samotných civilizácií či miest. Holocén bol jednoznačne výhodou najmä pre vznik farmárstva. Keďže ročné obdobia sa striedali presne, ľudia sa postupom času naučili, kedy majú sadiť aké plodiny, aby sa im darilo.
Poľnohospodárstvo
Myslenie a život ľudí sa začal pomaly vyvíjať a poľnohospodárstvo sa rozšírilo do celého sveta. Ľudia pochopili, aké plodiny treba pestovať a začali myslieť aj na svoje finančné zabezpečenie. Potraviny sa začali dovážať a krajiny tak mali možnosť kúpiť suroviny, ktoré nedokázali dopestovať. V každej krajine je iná fauna, preto na samotnom začiatku poľnohospodári museli pochopiť, aké podmienky potrebuje určitá plodina na svoj rast.
Samozrejme, poľnohospodárstvo znie ako výhodná metóda, ale skutočnosť je odlišná. Postupom času sa poľnohospodárska pôda rozšírila, kvôli čomu padlo niekoľko lesov. Najznámejším prípadom je vyklčovanie Amazonského pralesa kvôli pestovaniu palmy olejnej. Obrovské územia nielen Amazonského pralesa, ale aj iných lesov, padlo kvôli poľnohospodárstvu.
Nástup fosílnych palív
Za fosílne palivá sa považuje uhlie, ropa a zemný plyn. Obdobie, ktoré sa nazýva antropocén, sa vyznačuje začiatkom využívania fosílnych palív – začali sa využívať pred 300 rokmi. Na stránke Adoc.pub sa píše: ,,Odhaduje sa, že prírode trvalo 1 milión rokov, kým vytvorila fosílne palivá, ktoré v súčasnosti ľudia spália za jeden rok.”
Samotné uhlie, ropa či zemný plyn nie sú ničím nebezpečné, pretože sú to pozostatky rastlín. Čo však spôsobuje otepľovanie a znečisťovanie prostredia, je ich spaľovanie. Preto sa s nástupom fosílnych palív planéta začala postupne otepľovať, čo má za následok aj klimatické zmeny, ktoré v súčasnosti pociťujete aj vy.
Život na planéte dnes
Existuje niekoľko štúdií, ktoré upozorňujú na najvyššiu úroveň otepľovania planéty za posledné tisícročie. Tiež sa v nich hovorí, že ak sa v otepľovaní bude pokračovať, Zem prejde takými klimatickými zmenami, že planéta sa zmení na nepoznanie. Zatiaľ čo v našej oblasti ešte zvýšenie teploty až tak príliš nevnímame, hoci aj tu sa teplota zvýšila, najintenzívnejšie prebieha práve v polárnych oblastiach.
Polárne oblasti, hoci sú ďaleko, plnia dôležitú funkciu. Ľadové plochy zachytávajú slnečné žiarenie a odrážali ho späť do vesmíru. Práve tým ochladzovali planétu.
S ich postupným topením však planéta stráca svoju schopnosť ochladzovania a tým sa teplota ešte zvýši. Ľadovce okrem toho zadržiavajú aj skleníkový plyn metán, ktorého skleníkový efekt je 20krát vyšší ako skleníkový efekt oxidu uhličitého.
Aká budúcnosť nás čaká
Pri živote, aký vedieme teraz, sa teplota planéty bude rýchlo zvyšovať. Otepľovanie oceánov, topenie ľadovcov, a tým aj vypúšťanie skleníkových plynov, sa rapídne zvýši. Zastaviť sa to nedá, ale istým spôsobom sa to dá spomaliť. Môžeme sa len domnievať, aké škody otepľovanie planéty v skutočnosti spôsobí.
Nepravidelné striedanie ročných období, dlhé obdobia sucha, vysokých teplôt či výskyt nebezpečných búrok sa po celom svete bude zvyšovať. Planéta sa bude otepľovať tak, že život na nej nebude jednoduchý. Môže sa len hádať, či nie sme v procese šiesteho masového vymierania – v priebehu 4 miliárd rokov k nemu došlo päťkrát, keď vplyvom globálnych zmien vyhynulo niekoľko druhov, pričom prežilo len niekoľko jedincov, ktorí dokázali obnoviť život.
Planéta Zem je unikátna planéta, na ktorej sa dokázal vytvoriť život. Príroda nám už od samého začiatku poskytovala zdroje, vďaka ktorým sme dokázali prežiť. Ak by ste v jednoduchosti chceli porovnať vzťah človek a príroda, dalo by sa povedať, že príroda bola, je a bude najdôležitejší faktor pre život na Zemi. V priebehu rokov sme ako ľudia dokázali vlastným pričinením stratiť neuveriteľne obrovské plochy lesov, ktoré zadržiavali veľké množstvo oxidu uhličitého. Niektoré druhy zvierat sú na pokraji vyhynutia, pretože niektorí vidia zisk. Je len na nás ľuďoch, či sa dokážeme pozrieť pravde do očí a podniknúť razantné kroky, alebo nečinne sa prizerať.
Zdroje:
https://zive.aktuality.sk/clanok/132524/su-ludia-prvou-civilizaciou-na-zemi/
https://adoc.pub/energeticke-suroviny-fosilne-zdroje-energie.html
https://svet.sme.sk/c/2914218/oteplenie-planety-na-najvyssej-urovni-za-tisicrocie.html
David Attenborough: Život na našej planéte, str. 22, 23.
