„NAUČILI SME SA ŽIŤ PRÍLIŠ KONZUMNE,“ MYSLÍ SI DOMS VASKO

Když se spojí kreativní duše s láskou k módě v jedné osobě, mohou vzniknout krásné věci. Důkazem toho je blogerka, instagramerka a také zakladatelka projektu s názvem Nosím umenie Dominika Vašková, která si v online světě říká Doms Vasko. Jak se dostala k filozofii “slow fashion”, jaká z jejího pohledu je a jak se na ni dívá většinová společnost?  Co nám Doms prozradila o Nosím umenie? Jak vznikají její krásné fotky a jsou důležité jen ony, nebo i hlubší myšlenka?

Jaká byla tvá cesta ke „slow fashion“?

Pamätám si časy, kedy som netušila, že toto slovo existuje. Na druhej strane mám pocit, že som o ňom vedela o dosť skôr než väčšina ľudí z môjho okolia. Keď začala vznikať značka Nosím umenie, ktorú tvoríme s mojou sestrou, začala som sa viac zaujímať o to, ako to v móde funguje – čo by som chcela robiť a čomu by som sa chcela vyhnúť. Postupne som zisťovala, čo všetko stojí za fast fashion a snažila sa meniť životný štýl a našu značku smerovať k pomalej móde.

Jaké největší výhody „slow fashion“ oproti „fast fashion“ spatřuješ?

Určite je tam viac výhod ako nevýhod. Myslím, že pomalá móda už sama o sebe hovorí, že je potrebné spomaliť. Naučili sme sa žiť príliš konzumne. “Slow fashion” nás vracia k tomu, čo poznali už naše prababky – ako napríklad to, že jeden kabát môžeme nosiť aj 10 rokov. Učí nás pozerať na materiál, kvalitu či pozadie značiek.

Ruku na srdce, všechno má svůj rub i líc… co nevýhody? Je něco, v čem „fast fashion“ zkrátka vede?

Nad touto otázkou som dlho rozmýšľala a neprišla som na jednoznačnú odpoveď. No z môjho pohľadu je to hlavne o tom, že “fast fashion” má stále väčší dosah k ľuďom. Pokiaľ sa oni nerozhodnú zmeniť stratégiu svojho biznisu, bude zrejme naďalej veľa ľudí veriť práve týmto reťazcom. No a tiež sú to dostupné ceny, ktoré ľudí občas “nútia” kúpiť si čokoľvek, lebo majú pocit, že si to môžu dovoliť.

Máš své oblíbené lokální značky nebo tvůrce? Můžeš nás inspirovat?

Značiek, ktoré som za posledné roky spoznala, je mnoho, ale ak by som mala napísať len pár značiek, určite by to boli tieto.

V rámci kabeliek, tašiek a peňaženiek Marima.sk a ledabags.sk, šperkov či doplnkov banshee.sk, ovasperky.cz a značka Serish. No a z oblečenia sú pre mňa veľmi pekné kúsky napríklad od alamagdalena.sk.

„Slow fashion“ je v rámci tvé online tvorby jednoznačně tématem číslo jedna. Jakou formou svým sledujícím a čtenářům předáváš své myšlenky a názory?

Chcem, aby moje myšlienky boli podávané so zdravým rozumom a tak od srdca. Snažím sa hovoriť o tom, aby ľudia nevyhadzovali, čo majú doma, len preto, že chcú prejsť na “slow fashion”. Tiež často upozorňujem na to, že alternatívou môže byť aj second hand. No najdôležitejšou myšlienkou je pre mňa to, že je úplne jedno, kde nakupujeme, ak si kúpime každý deň či týždeň niečo nové. Ak máme hovoriť o “slow fashion”, vždy by to malo byť hlavne o tom vybrať si kúsky s rozumom, prehľadom a tak, aby vydržali čo najdlhšie.

Má podle tebe smysl někoho napřímo přesvědčovat, nebo je cestou spíše jen předkládat názory a fakta? Dostala ses někdy do přímé konfrontace se zastánci jiné filozofie, než je ta tvá?

V našom svete je ešte stále mnoho ľudí, ktorí majú pocit, že si jednoducho tú lokálnu či pomalú módu dovoliť nemôžu. Nemyslím si, že presviedčaním ich dostaneme k tomu, aby uverili. Ak budú mať záujem, časom sa na to prídu sami, a ak ho nebudú mať, nepomôžu ani fakty. No a čo sa týka konfrontácie, určite poznám ľudí, ktorí si myslia, že žijem v lese a vo vlastnej bubline a to, čo propagujem, sa jednoducho nedá. (smích) Pri takých ľuďoch je jednoduchšie prejsť na inú tému.

Jaký je podle tebe aktuálně přístup lidí ke „slow fashion“ a z čeho tak usuzuješ? S jakými reakcemi se setkáváš v rámci své tvorby?

Mám pocit, že okolo mňa je kruh ľudí, ktorí “slow fashion” vnímajú ako správnu voľbu. Preto sa častejšie stretávam s pozitívnou ako negatívnou reakciou. No z negatívnych reakcií je veľmi častou vetou: “To len zošiješ”. Potrebujeme sa ešte veľa učiť, ako si vážiť ľudskú prácu.

Tvůj blog nese název „Minimalism“. Jak tento název vznikl a co pro tebe vlastně znamená minimalismus?

S názvom som si dlho hlavu nelámala. Už počas strednej umeleckej školy som vedela, že moja tvorba smeruje k minimalizmu. Mám rada čisté línie, jednoduché vzory a minimalizmus ako v tvorbe, tak aj v živote. Beriem ho ako životný štýl, nie len zaradenie do kategórie, pretože pre mňa určite platí príslovie “menej je viac”.

Neunikl nám projekt Nosím umenie, který už jsi koneckonců také sama zmínila – co vše nám o něm prozradíš?

Tento projekt sme založili s mojou sestrou, ako som spomínala. Postupne sme ho formovali, až vznikla značka Nosím umenie. Tu sme prepojili naše odlišnosti. Môj minimalizmus s jej farebnými kúskami a vďaka tomu vzniká značka, ktorá je minimalistická, no zároveň farebná. Postupne sme naše kúsky začali vyrábať z prírodných materiálov a tak, aby prebytočný materiál dostal tiež šancu.

Nemůžeme se nevěnovat tvému instagramovému profilu, je totiž nádherný! Jak vznikají tvé fotky a jakými úpravami následně prochází?

V prvom rade ďakujem! Moje fotky sú fotené často na samospúšť alebo niekým z mojich blízkych. Vždy si vymyslím koncept a neskôr si aj fotografie sama upravujem. Počas strednej školy som študovala fotografický dizajn a vždy som túžila fotiť módu či kreatívnu fotografiu. Tam nás tiež naučili retušovať fotografie tak, aby ľudia mali póry či normálnu pokožku. Svoje fotografie retušujem len vtedy, ak mám výrazné nedokonalosti na tvári, no nikdy si nezoštíhľujem postavu, nerobím tehličky na bruchu či nezväčšujem svoj objem vlasov. (smích) Moje fotografie preto skôr prechádzajú farebnou korekciou než veľkou retušou.

Myslíš, že tím nejdůležitějším jsou na Instagramu fotky samotné, nebo je podstatnější sdělení v jejich popisku?

Ja si dávam záležať na oboch rovnako. Vidím, že niekedy ľudí zaujme práve fotka a inokedy popis. Je to zrejme tým, že moje popisy sú tvorené tak, aby ľuďom niečo dali, pripomenuli či možno posunuli novú informáciu. Riadim sa pravidlom, že ak nemám o čom písať, nepostujem radšej nič. 

Máš nějaký sen nebo cíl, za kterým si v rámci své tvorby, ať už na blogu nebo sociálních sítích, jdeš?

Mojím najväčším cieľom je zostať tým, kým som. Tak, aby ma ľudia vnímali rovnako na sociálnych sieťach ako aj v realite. No a ak sa nájde viac ľudí, ktorým môj blog či tvorba bude blízka, bude to pre mňa najväčšia výhra.

---

Instagram | Blog | YouTube

---

Autor: Deni Hartmannová (Grapes Magazine), Fotky: Sociální sítě Dominiky Vaškové, Editace: Deni Hartmannová(Grapes Magazine)