„NETREBA TAK VEĽA, ABY SITUÁCIA VYZERALA INAK,“ HOVORÍ SIMONA TURKOVÁ
„NIEČO VEĽMI LACNÉ VŽDY PÔSOBÍ PODOZRIVO,“ HOVORÍ VIKTORIA KAMARNANSKÁ
Marna pôvodne vznikla ako projekt v škole, ktorý sa stal „nakopávačom“. Dnes Viktória Komárňanská vytvára kúsky s príbehom, ktoré sú výnimočné, ale zároveň nositeľné každý deň. Vo svojom ateliéri sa snaží produkovať čo najmenej odpadu a vytvárať veci tak, aby boli udržateľné. Čím je jej lokálna módna značka Marna špecifická? A ako Viki vníma problematiku fast fashion v módnom priemysle?
Značka Marna vznikla ešte za tvojich školských čias ako súčasť projektu. Ak sa odvtedy zmenila?
Značka sa sama o sebe popravde moc nezmenila, kolekciu N A N O V O vyrábam už 5. rok. Osvedčilo sa mi však, že kolekcia je naozaj nesezónna a jednotlivé kúsky sú stále nositeľné a rovnako módne, ako boli pred tými piatimi rokmi. Samozrejme každý rok pribúdajú aj nejaké nové produkty. Čo sa však zmenilo, som asi hlavne ja, viacej si verím v šití a myslím si, že mi to ide miliónkrát lepšie ako na začiatku.
Ako vyzerá tvorba oblečenia dnes? Navrhuješ, vyrábaš a fotíš si všetko sama, alebo máš okolo seba tím ľudí, na ktorých sa môžeš spoľahnúť?
Od začiatku všetko robím sama. To ma na tom totiž najviac baví, že nemám jednotvárnu prácu. Aj tým trošku šetrím náklady, pretože si vystačím sama. Robím si sama grafiku, fotím si veci, dokonca väčšinou sama na sebe, pretože vzhľadom na to, že každý kúsok je v podstate jedinečný a ušitý z inej látky, neviem to urobiť tak, že nafotím jeden konkrétny kúsok, a ten potom ušiť a nahrať na e-shop v niekoľkých desiatkach kusoch. Takisto balím všetky objednávky, zháňam látky, šijem, upravujem fotky, mám na starosti sociálne siete, e-shop atď. Je toho veľa, ale som za to rada.
Aký je proces výroby a aká cesta sa skrýva za jednou Marna košeľou?
Na začiatku je pre mňa vždy základ kúpiť v seconhande dobrú látku. Samozrejme sa snažím využívať najmä prírodné textílie, ale ak nájdem peknú syntetiku, rada z nej ušijem napríklad gumičky do vlasov. Podľa látky sa rozhodujem čo ďalej – riadim sa tým, aká je hrubá, akú ma farbu, aké ma rozmery a podľa toho vymyslím, ktorý kúsok z nej ušijem. Často sa dva rovnaké kúsky môžu líšiť napríklad v dĺžke rukávov alebo v dĺžke sukňe. Proces výroby prispôsobujem rozmerom látky tak, aby nevznikal zbytočný odpad. Samozrejmosť je najskôr látky oprať a vyžehliť, aby sa aj mne s nimi dobre pracovalo.
Ako vznikajú tvoje návrhy a kto ťa pri tvorbe nových kúskov inšpiruje?
Inšpiruje ma asi hlavne moja vôľa pokúsiť sa zachrániť čo najviac materiálov, ako sa mi dá. Aj preto som sa rozhodla dať dokopy najnovšiu kolekciu s názvom P R E L O V E D, v ktorej svojim zákazníkom prinášam originálne a pekné thrifted alebo vintage kúsky, ktoré sú podľa mňa stále skvelo vynositeľné. Ich obrovská pridaná hodnota je, že ich nebude mať každý piaty človek na ulici, narozdiel od tých, ktoré sa kupujú vo fast fashion reťazcoch.
Sleduješ aj módnych dizajnérov a trendy, alebo šiješ to, čo sa ti páči?
Módu mám rada a sledujem aj veľa módnych značiek, ale myslím si, že je to diametrálne odlišné od toho, čo šijem ja. Ja sa naozaj naviac riadim tým, aby boli moje kúsky zerowaste, minimalistické, jednoduché, a tým pádom aj cenovo dostupnejšie.
Okrem oblečenia vyrábaš aj kabelky, tašky a ďalšie doplnky. Odkiaľ pochádzajú látky a materiály, ktoré používaš?
Používam pravú kožu najnižšej triedy, pretože tým, že každú koženú kabelku šijem ručne, dokážem obísť možné chybičky. Niekedy ich do strihu aj zakomponujem, pretože mi to príde fajn. Veď nič na svete nie je dokonalé a aj nedokonalosť môže byť pekná. Tašky vyrábam z odpadových PVC materiálov, ktoré odoberám z automobiliek alebo z reklamných bannerov rôznych podujatí. Zupcyklovala som takto už bannery od Urban Marketu, pre festival Grape som robila ich bannerový merch, pre Trnavský kraj zážitkov sme robili malé obaly na cestovný pas a naposledy to boli tašky z meshu pre Orange. Teším sa, že sú upcyklácii firmy naklonené.
Kolekcia NANOVO a väčšina ich kúskov je vo veľkosti one-size. Prečo si sa rozhodla práve pre univerzálnu veľkosť?
Sama mám obdobia, kedy mi viac chutí jesť a priberám, a naopak kedy menej a potom nachvíľu schudnem. Viem, že je príjemné mať oblečenie, ktoré vám nebude nutne pripomínať to, že tieto nohavice teraz nezapnem, aj keď pred mesiacom som ich ešte zapla, asi by som mala zase prestať jesť. Najdôležitejšie je sa cítiť pohodlne.
Modely sú inšpirované minimalizmom, vyznačujú sa istou eleganciou, estetickosťou a funkčnosťou. Na koho smeruješ módu, ktorú tvoríš?
Myslím si, že čaro jednoduchosti je v tom, že žena, ktorá moje kúsky nosí, môže mať 15, ale aj 90 rokov, a stále bude vyzerať pekne. Pridaná hodnota je aj to, s akým úmyslom sú tie veci ušité a ten, čo si odo mňa niečo kúpi, bude vedieť, že každý jeden produkt som fakt ušila s láskou a snahou spraviť ho najlepšie, ako viem. Neodrážajú žiadne novodobé otroctvo, utrpenie, zdieranie, len moju radosť, že môžem tvoriť.
Vo tvojej kolekcii prevažujú jednoduché strihy aj farby. Kde nakupuješ oblečenie ty a aké kúsky nájdeme v tvojom šatníku?
Ja nakupujem už len v secondhandoch, baví ma hrabať sa tam, čítať si visačky so zložením, googliť si rôzne značky. Aj preto som sa rozhodla pre kolekciu P R E L O V E D. V obehu je už totiž hrozne veľa oblečenia, ktoré je naozaj super a bola by škoda, aby skončilo na skládke. A u mňa v šatníku je to naozaj mix.
Si obhajkyňa udržateľnej módy a lokálnych značiek. Kde sa vzal tvoj záujem o problematiku fast fashion priemyslu? Čo bolo zlomovým bodom a kedy si si uvedomila závažnosť globálnej environmentálnej krízy?
Bolo to ešte na vysokej škole – v rámci predmetu Ekologické aspekty tvorby sme si mali vybrať tému, o ktorej by sme napísali seminárnu prácu. Ja som v tom období už mala na intráku šijací stroj a skúšala som si vyrábať prvé veci. Rozhodla som sa preto písať o móde, čítala som rôzne články, pozerala som dokumenty, samozrejme The True Cost je must, a vtedy som si vlastne všetko pospájala a uvedomila som si, aký v skutočnosti módny priemysel je.
Veľmi rýchlo sme si zvykli na na lacné fast fashion oblečenie. Udržateľné produkty sa však väčšine ľudí stále javia ako „drahé“. Čo nám ich výrobcovia ponúkajú a prečo by sme ich mali uprednostňovať pred kúpou lacných odevov?
Na mňa vždy niečo veľmi lacné pôsobí podozrivo. A ono to vlastne ani nie je až taká zložitá matematika. Výroba látky (od pestovania bavlny, po samotné tkanie), dizajn produktov, šitie kolekcii, tlač visačiek, výroba štítkov, balenie produktov, transport cez pol sveta. Ako je možné, že to tričko v obchode stojí cca 5€? Ak sa značka snaží robiť svoj biznis poctivo, používať certifikované materiály, šiť kolekcie v malých množstvách, aby vyrobili len to, čo predajú, všetkých férovo ohodnotiť, neplytvať, netvoriť odpad, vyrábať kvalitne, nemôže finálny produkt stáť tak málo, ako v obchodoch s fast fashion.
Myslíš si, že by sa ľudia viac starali o svoje odevy, keby lepšie rozumeli procesu výroby a odkiaľ skutočne ich oblečenie pochádza?
Myslím si, že ľudia tomu aj rozumejú, ale sa im niekedy nechce. Čo samozrejme neodsudzujem, lebo nikto nie sme dokonalý, ja tiež niekedy zhrniem veci z postele na zem, lebo som proste unavená a už sa mi nechce upratovať. Myslím si, že je to skôr o tom, v akej dobe žijeme. Že máme všetko veľmi dostupné a pomerne ľahko získateľné. Kedysi si ľudia svoje veci viac vážili. Asi je to len o tom uvedomiť si, že aký život chceme mať a či sa dokážeme uskromniť a trochu si odoprieť, aby aj tí, čo tu budú žiť po nás, sa mali ešte ako tak dobre.
Si si teda vedomá nebezpečenstva, ktoré módny priemysel predstavuje nielen pre nás jednotlivcov, ale aj pre našu planétu. Ako sa snažíš o udržateľnosti edukovať svoje okolie?
Robila som už niekoľko workshopov, kde som ľudí učila upcyklovať, vyrábali sme náušnice z kožených odrezkov a z bannerov, šili sme bannerové tašky alebo scrunchies z látkových odrezkov. Určite by som v tom chcela pokračovať.
Čo by si chcela, aby ľudia ešte vedeli o udržateľnej móde?
Chcela by som, aby jej ľudia dávali väčšiu šancu, pretože podporiť reálnych ľudí, ktorí sa z každej jednej objednávky úprimne tešia. Je super pocit.
Ako vyzerajú tvoje plány? Na čom momentálne intenzívne pracuješ?
Najviac sa teraz venujem kolekcii P R E L O V E D a plánujem zohnať čo najviac jedinečných secondhand kúskov! Okrem toho sa chystám v máji na Pražský Le Market, čo bude pre Marnu prvý predajný trh v Prahe – na to sa veľmi teším!
Instagram | Web | Facebook
Autor: Dominika Blchova (Grapes Magazine), Fotky: Soukromý archiv a sociální sítě Viktorie Kamarnanské a fotograf Peter Lančarič, Editace: Deni Hartmannová (Grapes Magazine)
