3 KNIHY POÉZIE OD ČESKÝCH AUTOROV, KTORÉ SA OPLATÍ MAŤ V POLIČKE

Nie všetkým ulahodí žáner ako je poézia, my vieme. Však to poznáte zo školy, všetky tie zamilované básne, a rozoberanie hlavnej myšlienky. Čo tým chcel autor povedať? Najabsurdnejšia veta, ktorá nás privádzala často do šialenstva, a robila z poézie niečo, čo sme nemohli vystáť. Každopádne, nech už máte k poézii akýkoľvek vzťah, knihy, ktoré vám chceme predstaviť, sú dostatočne tenké na to, aby ste ich aspoň skúsili. A nie, rozhodne to nebudú verše, aké by ste čakali. Veď uvidíte sami, ak siahnete po tvorbe týchto troch českých básnikov.

Michaela Keroušová – Nemístnosti

Viete, ako to býva – nudíte sa a bezcieľne prechádzate po internetovej stránke kníhkupectva, a náhodne (obchádzajúc pravidlo „nesúď knihu podľa obalu“) narazíte na niečo zaujímavé. A nie len na pohľad. Spisovateľka, o ktorej vieme nanajvýš to, že zbiera pivné zátky, ako by do tejto útlej knižky zozbierala všetku inšpiráciu. Hneď, ako prečítate prvé verše, budete vedieť, že je jednou z vašich šialených spriaznených duší. Píše tak originálne, svojsky a občas sa vám možno bude zdať, že aj nezrozumiteľne, kým sa nezačnete skutočne zamýšľať. Bezostyšne, až snovo poňaté každé jedno slovo vás jednoducho nemôže nebaviť. 

Jan Cimický – Stopami dláždění Mademoiselle Paris

Autor, ktorý okrem tejto malinkej publikácie písal romány, musel byť skutočne uchvátený týmto mestom, aby stvoril niečo tak prekrásne sofistikované. Ach ten Paríž. Kto v ňom raz bol, musel o ňom písať. To platí aj v tomto prípade. Niet pochýb o tom, ako vnímavý je autor voči svojmu okoliu, čo by mal byť teda každý spisovateľ. V knihe nájdete letmé postrehy z obyčajného života, krásne opísané výjavy parížskych ulíc, a hlavne zachytenie daného momentu, priam impresionisticky. Aby toho nebolo málo, aj so zaujímavými ilustráciami od Jana Antonína Pacáka.

Jan Vladislav – Příběhy/parafráze

Muž, ktorý má toho na konte oveľa viac než len jednu knihu z edície súčasnej českej poézie. V tejto konkrétnej však opisuje životy umelcov, filozofov a všetky verše, nakoľko by mali byť poéziou dýchajú príbehom. Príbehom, v ktorom hľadá zmysel – či už umenia, alebo života, to by sme sa ho museli opýtať osobne. Uvidíte, že v každej strofe zasahuje viac a viac do hĺbky toho, na čo hľadá odpovede. Alebo snáď otázky? Toto čítanie, možne nebude až také ľahké, o to však zaujímavejšie.

Presvedčili sme vás aspoň trochu? Ak aj nie, len skúste zabehnúť do kníhkupectva, a uvidíte, že poézia nie je až tak zatratenia hodná, ako sa v dnešnom svete zdá. Veď ako povedal sám Jan Vladislav: “Literatura je v prvé řadě místem setkání čtenáře s autorem, člověka s člověkem a jeho údělem.” Myslíme, že sa mu podarilo nájsť hlavnú myšlienku celej literatúry. A čo vy? Našli ste tú svoju?