„Mali by sme prijať zodpovednosť za každú vec, ktorú vlastníme,“ zastáva Barbora Yurkovic
Štylistka, vizážistka, podporovateľka lokálnych dizajnérov a ekologického spôsobu života, mama dvoch detí. Popri svojich materských a pracovných povinnostiach založila Barbora Yurkovic slovenskú iniciatívu, ktorá pomáha ukrajinským rodinám v núdzi. Porozprávali sme sa s ňou nielen o udržateľnosti a rozumnej móde. Čo stojí za myšlienkou a vznikom jej iniciatívy?
Dnes sa veľa hovorí o udržateľnej móde a ekológii. Čo pre teba znamená udržateľnosť?
Pre mňa nie je udržateľnosť o tom, že si kúpim niečo s certifikátom alebo lokálne. Samozrejme, že je to plus, a mali by sme rozmýšľať nad tým, za akých podmienok daná vec vznikla, a prispievať k tomu, aby sa vyrábalo udržateľnejšie, ale pokiaľ nezmeníme náš spôsob správania sa pri nakupovaní, nemôžeme sa baviť o reálnej udržateľnosti. Mali by sme prijať zodpovednosť za každú vec, ktorú vlastníme, a dopriať jej kvalitný a dlhý život správnou starostlivosťou a vynosením.
Po narodení dcérky si sa začala viac venovať udržateľnej móde a pracovať na vytváraní konceptov šatníkov nielen pre jednotlivcov, ale aj pre firmy. Ako si teda vytvoriť ekologický šatník na mieru?
Už pred deťmi som vytvárala kapsulové šatníky na mieru, popri inej stylistickej práci, ale je pravda, že až odkedy mám deti, premýšľam cielene v udržateľných intenciách. Deti dokážu človeka veľmi postrčiť nejakým smerom.
Mňa to posunulo smerom k udržateľnosti, spojilo sa to na profesionálnej a ľudskej úrovni a doviedlo ma to k tomu, že ekologický šatník si môžeme sa pokúsiť vytvoriť len pokiaľ je oblečenie v integrite s osobnosťou. Cesta to však nie je ľahká, lebo zahŕňa sebapoznanie a prijatie. Ak bude šatník vyskladaný na základe trendov a odporúčaní influencerov, médií a značiek, nepodarí sa nám mať dlhodobo udržateľný šatník. Pretože ak nás oblečenie nebaví a cítime sa nespokojní, povedie len k ďalším nákupom.
Čo potrebujeme v šatníku a čo tam naopak máme zbytočne?
Podľa štatistík to vychádza tak, že v priemere nosíme len 20 % nášho šatníka – presne toľko potrebujeme, nič viac. Jedným z možných riešení ako nemať v šatníku zbytočnosti je kapsulový šatník. Robila som ho klientom ešte kým sa ten pojem stal moderným, a počas pandémie som začala písať blog, na ktorom nájdete návod ako na to. Kapsulový šatník sa totiž stal moderným pojmom a vďaka šikovnému marketingu fast fashion značiek sa stal ďalším nástrojom, ako vás donútiť nakupovať.
Ty si dlhoročná zástankyňa kvalitnej a rozumnej módy. Ako vnímaš aktuálne módne trendy a prečo si myslíš, že im podliehame?
Človek je tvor spoločenský, chceme niekam patriť a trend je jednou z možností, ako sa zaradiť do nejakej skupiny. Bohužiaľ, väčšinou nás to napĺňa len povrchne. Predstava, že nejaký trend nám zaistí miesto v skupine, kam chceme patriť, je mylná.
Trendy sú tu najmä na to, aby sme nakupovali znova a znova. Je to šikovný nástroj, ktorým značky donútia zákazníka sa vrátiť.
Prečo by sme mali prestať nakupovať bezhlavo a radšej zamerať udržateľnú módu?
Napríklad preto, že na výrobu jedného trička z konvenčnej bavlny sa minie približne 2500 litrov vody a podľa niektorých údajov až 1 kilogram chemikálií. Tieto látky sú označované za karcinogénne a jedovaté a sú nebezpečné nielen pre ľudí, ktorí s nimi prichádzajú do styku pri výrobe, ale aj pre konečného spotrebiteľa, teda vás.
Netýka sa to len zopár značiek alebo produktov, je to celosvetový a masívny problém, ktorý zaťažuje aj našu planétu. Environmentálna organizácia Greenpeace skúmala náhodne vybrané produkty najznámejších značiek a toxické chemikálie našla v 89 zo 114 odevov. Týmto chemikáliám je pripisovaných mnoho negatívnych dopadov na naše zdravie. Ja viem, že sa to celé ťažko predstavuje a že je nám ťažké sa stotožniť s pestovateľom bavlny na druhej strane planéty, ale ide aj o naše zdravie tým, že tie veci nosíme a sme v priamom kontakte s látkami, ktoré nie sú pre nás vôbec zdravé.
Svojou prácou sa aj ty snažíš podporovať lokálne značky. Ktoré patria medzi tvoje obľúbené? Do čoho sa rada obliekaš ty?
Medzi stálice v detských šatníkoch patrí Mile, Moe a Diobo, ale nájdeme tam aj mnoho iných aj zahraničných menších značiek. Väčšinu môjho šatníka tvoria lokálne značky a dizajnéri, niche značky, contemporary fashion…
Ako štylistka a vizážistka si pracovala na vytváraní rôznych reklamných spotov, videoklipov a módnych fotení. Medzi tvojich klientov patria napríklad Wanda Hrycová, Zuzana Mauréry a dlhodobo si spolupracovala napríklad s Máriou Čírovou, ale aj bývalou prvou dámou Slovenska Martinou Kiskovou. Podľa čoho si vyberáš spolupráce?
Voľakedy som šla na kvantitu, zamestnávala som dve kolegyne a niekedy sme mali aj 9 fotení za týždeň, ale rýchlo som zistila, že také existovanie v kreatívnom biznise nad moje sily. Momentálne si vyberám dosť podľa pocitu, ktorý zo spolupráce mám. Odkedy mám rodinu, musím samozrejme prijať aj fakt, že nemôžem robiť všetko a niektoré spolupráce musím pustiť. Som rada, že moji klienti sú dlhodobými klientmi a prečkali so mnou aj obdobie materskej alebo teraz aktuálne to, že som sa posledný rok venovala nášmu Ozetku, ktoré vzniklo po vypuknutí vojny.
Koho z našej či zahraničnej scény by si rada obliekla?
Je to rôzne – Tildu Swinton, Emmu Watson, ale aj Billyho Portera. Z našej scény Alžbetu Ferencovú a ADONXS.
Ako bolo spomenuté, venuješ sa aj iným projektom. Spravuješ online detsky bazár @elfandgoblins, bazár s kúskami od teba a tvojich klientov @fairies.and.witches a minulý rok si založila aj slovenskú iniciatívu na materiálnu pomoc pre ukrajinské rodiny MafU. Povedz nám o tomto projekte viac – ako to celé začalo a načo sa v MafU zameriavate?
Všetky tieto projekty vznikli ako potreba odovzdať niečo dobré svetu a vo všetkých prípadoch som využila silu sociálnych sietí. S Instagramom mám love-hate vzťah, pretože na jednej strane ma často obmedzuje a “uháňa”, ale na druhej strane žiaden z týchto projektov by nemohol vzniknúť v tejto podobe a byť taký úspešný, a za to som vďačná.
MafU (Material assistance for Ukrainians) sme s manželom založili v prvých dňoch vojny, kedy sa gro pomoci sústredilo na hranice. Matky s deťmi toho veľa neuniesli a v ubytovaní im často chýbali základné veci. Založili sme online organizáciu, jedinú svojho druh, a vymysleli sme formulár, ktorý si môže žiadateľ veľmi konkrétne vypísať. My mu na našom instagramovom účte zoženieme darcu (rodinu zo Slovenska) z rovnakej lokality, ktorý sa s ním stretne osobne. Tento projekt je veľmi efektívny a má viacero pozitívnych presahov – osobný kontakt prospieva psychike, tým, že pomoc prebieha lokálne, zamedzujeme zbytočnému prevážaniu vecí cez celé Slovensko, takže šetríme životné prostredie. Rodiny sa často stretávajú aj naďalej a mnohí sa stali priateľmi. Okrem pomoci konkrétnym rodinám, ktorých je už cez 2000, pomáhame aj výdajniam humanitárnej pomoci po celom Slovensku a momentálne distribuujeme 300 000 balíkov dezinfekčných vreckoviek a tony zdravotníckych potrieb do nemocníc na Ukrajinu.
Ak chce niekto pomôcť, darovať veci alebo prispieť finančne, ako konkrétne sa môže zapojiť?
Ak chcete pomôcť konkrétnej rodine, treba sledovať účet @help_mafu na Instagrame a zapojiť sa zanechaním komentára na konkrétnej výzve (poste) alebo vypísať darovací formulár na našej web stránke. Pre finančnú podporu, ktorá asi bohužiaľ vždy bude závislá najmä podpore občanov, sme zriadili transparentnú zbierku na Donio.sk. Celý projekt riadime už viac ako rok ako dobrovoľníci, bez výplaty. Radi by sme pokračovali a momentálne hľadáme cestu ako.
Organizácia a správa celej iniciatívy ťa určite veľmi zamestnala. Ako sa zmenila tvoja situácia, venuješ sa vôbec ešte stylingu osobností?
Posledné týždne som znova začala pracovať ako stylista, ale áno, celý rok som sa venovala prevažne MafU a nechápem, ako sme to ako rodina vlastne zvládli. Nikdy predtým by som si nepomyslela, že niečo takéto bude v mojom živote v takejto intenzite, aj keď pomoc druhým mi bola vždy blízka a dlhodobo sa zapájam ako darca v rôznych organizáciách. Dokonca som sa dávno takmer prihlásila ako dobrovoľník pre Magnu do krajín tretieho sveta, ale tehotenstvo ma stihlo zastaviť.
Ako zvládaš vyťaženosť? Máš vôbec popri všetkej tej práci čas pre rodinu a na seba?
Dnes spolu s deťmi balíme balíky pre iné rodiny, počujú ma, ako telefonujem a riešim problém s kamionistom, aby naložil palety s liekmi, aj keď sú prasknuté, vidia, ako sedím za počítačom a snažím sa manažovať. Popritom sa starám o domácnosť a o nás ako rodinu, aby sme sa spolu mali dobre. Vyhorenie však neminulo ani mňa a mám určitý limit, ktorý sa snažím rešpektovať, no nie je to vôbec jednoduché. Neskutočne sa teším na teplejšie dni, na karavanovanie, stanovačky, túry, more, záhradu, kde sa dobijeme…
Kto je pre teba najväčšou oporou?
Ach, ťažká otázka. Určite je to manžel, ktorý je tu pre nás každý deň a prijal svoju rolu otca úžasne, dokonca na začiatku lepšie ako ja rolu matky. Trvalo mi to, prijať to, stotožniť sa. V týchto mesiacoch si aj vďaka terapii uvedomujem, že oporou si musím byť aj sama v tom zmysle, že si budem sama sebe vedieť venovať objatie, oddych a lásku a nehľadať ich inde. Je jeden krásny prístup – predstaviť si seba ako svojho najlepšieho priateľa, alebo ako dieťa a chovať sa tak k sebe.
Instagram | Web | Facebook
Autor: Dominika Blchova (Grapes Magazine), Fotky: Soukromý archiv a sociální sítě Barbory Yurkovic, Editace: Deni Hartmannová (Grapes Magazine)
