„NETREBA TAK VEĽA, ABY SITUÁCIA VYZERALA INAK,“ HOVORÍ SIMONA TURKOVÁ
„MODELING MA URČITE NAUČIL PREKONÁVAŤ STRACH,“ HOVORÍ FREDERIKA KURTULÍKOVÁ
V roku 2019 sa stala víťazkou Miss Slovensko, ovláda viaceré jazyky, miluje svojich dvoch psíkov a stretnúť ste ju mohli na rôznych slovenských či zahraničných mólach! Reč je o Frederike Kurtulíkovej, ktorá sa s nami ochotne podelila o odpovede na naše otázky. Ako zvláda aktuálnu situáciu? Aká bola jej cesta naprieč modelingom? Má hocijaký recept na dokonalú pleť či šťastný vzťah? Skutočný obraz o tom, ako to v modelingovom svete naozaj chodí a zaujímavý príbeh o tom, ako sa spoznala so svojím priateľom… To a oveľa viac sa dozviete v rozhovore s krásnou a sympatickou Miss Slovensko 2019!
Na začiatok by sme sa ťa chceli opýtať, ako sa máš počas týchto dní. Ako zvládaš aktuálnu „covid situáciu“?
Ako kedy. Keďže nás táto situácia veľmi obmedzuje, práce je málo a celkovo v podstate žiadny sociálny život a veľakrát ani nemôžem ísť na Slovensko za rodinou, som takmer stále doma. Niekedy som veľmi motivovaná, naplánujem si deň mnohými aktivitami, ktoré ma bavia, študujem jazyky alebo čítam, vzdelávam sa, cvičím a užívam si, koľko mám na seba času. Lenže takto sa nedá žiť dlhodobo a my ľudia potrebujeme podnet zvonka, potrebujeme cítiť, že žijeme, byť aktívny. Niekedy strácam motiváciu a nevládzem sa stále sama doma motivovať, a tak prídu dni, kedy sa mi vôbec nechce vstať z postele, no nejako sa prekonám, ale ten deň strávim ničnerobením. A také dni sú veľmi náročné na psychiku.
Sme si istí, že si medzi ľuďmi veľmi známa, sleduje ťa veľké publikum. Predsa sa ale môže stať, že sú medzi nami aj čitatelia, ktorí ťa možno až tak dobre nepoznajú, preto by sme boli radi, ak by si samú seba v krátkosti popísala, možno vyzdvihla nejaké typické charakteristiky, zaujímavosti alebo čokoľvek, čo ťa ako prvé napadne.
Do povedomia ľudí som sa dostala minulý rok po výhre Miss Slovensko. Predtým som sa už niekoľko rokov venovala modelingu, ktorému sa aj naďalej venujem. Pred súťažou som tri roky žila na krásnej Ibize v Španielsku a od marca tohto roku žijem vo Viedni s priateľom. Cestovanie a život v zahraničí milujem, i keď to nie je ľahké, hlavne začiatky. Mojou veľkou vášňou sú cudzie jazyky, a čo sa týka osobnosti, ľudia ma poznajú ako tichú, elegantnú a veľmi slušnú, no mám v sebe aj dosť veľkého rebela a viem byť veľký dobrodruh.
Myslíme si, že každého jedného z nás do istej miery ovplyvnila táto neľahká situácia, a preto sa chceme opýtať, čo všetko sa od začiatku pandémie zmenilo u teba. Obmedzilo ťa to v oblasti modelingu alebo v akejkoľvek inej sfére?
Fu, bola to divoká jazda. Pamätám si, že bol presne štvrtok 12. marca, keď Slováci hlásili sprísnené kontroly na hraniciach od nasledujúceho dňa. Ten nadchádzajúci víkend som sa plánovala postupne sťahovať k priateľovi do Viedne, no urýchlene som sa musela pobaliť vo štvrtok, odovzdať kľúče od bytu rodičom, kebyže sa už nevrátim (bol to byt, ktorý som mala na rok vďaka výhre v Miss Slovensko a o 6 týždňov som ho musela odovzdať). Aj sa tak stalo a do bytu som sa už nevrátila, vlastne najbližšie 3 mesiace som nemohla na Slovensko prísť. Takže to začalo sťahovaním z krajiny do krajiny počas začínajúceho lockdownu.
Prácu to samozrejme tiež ovplyvnilo, ponuky začali chodiť až cez leto, od septembra už viac ale celkovo modelingový svet netuší, čo môže najbližšie mesiace očakávať, takže žijeme v neistých časoch aj my modelky aj agentúry. Stihla som ale letieť na Ibizu za prácou, ktorá musela byť počas lockdownu zrušená, tak aspoň to bol taký pekný highlight tohto roku. (smiech)
Keď sa hranice otvorili, chodila som hore dole na Slovensko a postupne si nosila veci z vysťahovaného bytu, dobiehala zameškaný čas s rodinou a začala si zvykať na život v novom prostredí. Takže tak, tento rok bol zatiaľ plný prekvapení a učí ma to viac žiť viac spontánne a vedieť sa rýchlejšie prispôsobiť novým a neistým situáciám.
Keď už spomíname prácu v modelingu, radi by sme si spolu s tebou zaspomínali na Miss Slovensko 2019, ktorou si sa stala práve ty. Pamätáš si ešte na svoje začiatky a je niekto, komu si vďačná za to, kde si dnes?
Myslím, že celá táto cesta začala ešte v mojich sedemnástich. Vtedy to bol veľký prelom v mojom živote – chcela som cestovať, robiť modeling, ale mala som z toho aj veľký strach. Bolo to veľmi náročné v takom veku odísť do zahraničia, starať sa o seba sama v cudzom prostredí a profesionálne pracovať v neľahkom businesse. Rodičia ma však vždy podporovali, aj keď im lámalo srdce, keď som prvýkrát odlietala na mesiac preč. Všetci sme mali hrču v hrdle po ceste na letisko a tam sme sa už neudržali a plakali ako malé deti.
Takže určite rodina a hlavne rodičia, ktorí mali takisto zo všetkého strach ako ja, ale vždy ma podporovali a viedli k tomu, aby som všetky tieto skvelé šance využila. Takisto ma podporovali pri súťaži Miss Slovensko, v tanci, v hre na klavíri… Aj keď sa s rodičmi nie vždy zhodneme a niekedy musím byť tvrdohlavá rebelská dcéra, základ a podpora, ktorú mi dali, mi umožnilo byť, aká som, a dostať sa v živote tam, kam túžim.
Je niečo, čo ti modeling dal alebo zanechal, za čo si vďačná?
Určite ma naučil prekonávať strach. Byť sebestačná a zodpovedná od mladého veku. Nebáť sa zmien, spoznala som ľudí z celého sveta a doteraz sme s mnohými v kontakte. Musela som sa kvôli modelingu naučiť sama po anglicky, a tak som zistila, že sa to dá a objavila vášeň pre cudzie jazyky. Dal mi nezabudnuteľné zážitky, pracovné príležitosti, vyformoval moju osobnosť a tiež príležitosť cestovať a žiť nejaký čas v krajinách ako Čína, vidieť Hong Kong, spoznať Libanon, turecké kultúru, Španielsko a mnoho ďalších.
Skús pár slovami opísať svoje pocity, ktoré prišli tesne po tom, ako si sa dozvedela, že si sa stala Miss Slovensko. Také niečo sa predsa nestáva každý deň – ako si sa cítila?
V prvom rade nezabudnem na to, ako sa mi triasli nohy a že som mala tak zahmlené pred očami, že som chvíľu nič nevidela. (smiech) Potom som myslela na to, ako to prežíva moja rodina v publiku. Človek by si bol povedal, že sa od šťastia rozplačem, ale v tej zmesi pocitov – šok, šťastie, prekvapenie, zodpovednosť reprezentovať organizáciu a titul na úrovni, pozornosť médií… To všetko bolo vtedy tak silné, že som tam len stála a snažila sa nespadnúť.
Ale samozrejme som bola veľmi vďačná a šťastná, uvedomovala som si, akou veľkou zmenou som počas niekoľkých posledných rokov prešla a teraz som získala titul Miss Slovensko. Ja som bola v detstve hanblivé, tiché dievča a Miss musí nielen pekne vyzerať, ale byť aj osobnosťou a ísť príkladom. A toto bola pre mňa najkrajšia odmena, že keď človek prekoná svoje strachy a chce na sebe pracovať, dokáže dosiahnuť hocičo.
Mala si počas svojej modelingovej kariéry aj nejaké zlé skúsenosti? Prihodili sa ti aj nejaké trapasy?
Zlé skúsenosti boli, ale nič strašné, no nepríjemné. Napríklad treba si veľmi sledovať zárobky za prácu, náklady, ktoré si agentúra účtuje a zmluvy, lebo sa mi neraz stalo, že chceli agentúry podvádzať. No keďže si všetko zapisujem, tak som im na to prišla.
Potom sú momenty, kedy si na práci myslia, že modelka fotí 8-10 hodín vkuse a nepotrebuje dostať aspoň šalát, keď už nie jeden teplý obed. Napríklad môj trip do Atén v roku 2013 bol jeden z najhorších časov. Vtedy tam boli štrajky, ja som sama cestovala MHD po meste na castingy a MHD stále štrajkovala, veľakrát som sa nevedela nikam dostať a agentúra mi na to povedala, nech chodím taxíkmi. Proste niekedy za vás nemajú absolútne žiadnu zodpovednosť, práce tam boli veľmi zle platené v tom čase, v 18 rokoch som tam žila na vlastné náklady (okrem ubytovania, ale to si samozrejme strhli zo zárobku) a ešte ani nemali záujem o to, ako sa tam mám, chceli len oni aspoň čo to zarobiť a nech ja si tam miniem celé úspory.
Po všetkých týchto skúsenostiach by som s nimi teraz jednala úplne ináč, no v mladom veku a začiatkoch som si niekedy kládla otázku, či nie som normálna ja, alebo oni. Na modeling proste treba zocelenú povahu a uvedomiť si, že nie každý, kto sa na vás usmieva, pre vás chce vždy dobre.
V Číne sa mi zase stávalo, že som kvôli prácam cestovala z mesta do mesta a niekedy som mala na spánok len 3 hodiny, a potom som pri prehliadkach aj tak pol dňa potrebná nebola, takže ma kľudne mohli nechať vyspať, keby sa nad tým lepšie zamysleli. Keď sme boli v iných mestách, na raňajky nám doniesli cukríky, na obed pizzu, my sme nemohli nikam odbehnúť sa najesť a aj tak si myslia, že si takýmto štýlom udržíte tip top postavu, veď ste predsa modelky. Podobných absurdít sa stávalo celkom dosť.
Plánuješ sa aj v budúcnosti naďalej rozvíjať v oblasti modelingu, alebo si vieš samú seba predstaviť aj na nejakom inom mieste?
Modeling ma baví a chcem v ňom pokračovať, dokedy sa bude dať. Také to cestovanie na mesiac, dva, tri mám za sebou, teraz je tá práca omnoho pohodlnejšia a viem si povedať, koľko pre to obetujem a businessu lepšie rozumiem, takže agentúram neprikývnem na všetko. Pri modelingu som okúsila aj prácu s kamerou a prestala sa hanbiť, a keďže ma láka filmový business, snažím sa rozvíjať svoje herecké schopnosti a hľadať príležitosti. Avšak hlavne v období, ako je teraz toto koronové, si človek uvedomuje, že musí mať siete rozhodené na viacero strán, práca vám môže byť odoprená na dlhé obdobie, nie vašou vinou. Sú aj iné sféry, v ktorých si viem seba predstaviť, ale keďže som celý život v umeleckej sfére (hudba, tanec, modeling…), ťažko si viem predstaviť, že jedného dňa budem robiť niečo, čo s tým nebude mať žiadnu spojitosť. Ale verím, že v správnom čase prídu správne príležitosti.
Pracovala si niekedy niekde, kde to bolo úplne niečo iné a odlišné ako modeling?
Áno, na Ibize. Keďže tam je letná a zimná sezóna a len v lete je pracovná, tak som chcela jedno leto pracovne využiť naplno. Pracovala som v reštaurácii ako hosteska. Bola som tam presne 6 dní – 3 dni výcvik a 3 dni práca. Potom som sa už nemala ako hosteska čo naučiť, stereotyp ma ubíjal, a aj keď mi pracovný čas začínal až o siedmej večer, nevedela som to skombinovať s modelingom, pretože práce veľakrát končili so západom slnka o desiatej. Takže moje rozhodnutie bolo jasné.
No a potom som ešte raz pracovala pre realitnú agentúru, to som vydržala až 3 mesiace. Pracovala som ako asistentka, ale aj som robila obhliadky domov a víl, no prestalo ma baviť tvrdiť ľuďom, že tie miliónové objekty budú vždy len naberať na hodnote a je to super investícia. Vždy som si chcela vyskúšať prácu v realitnej kancelárii, ale za tie 3 mesiace som zistila, že buď budete úprimný ku klientom a poviete im výhody aj nevýhody, alebo budete dobrý v businesse.
Nedá nám nespomenúť, akú máš perfektnú a zdravú pleť – máš na to nejaký recept, alebo to je skôr otázka genetiky?
Ja som mala vždy takmer bezproblémovú pleť a nikdy sa o ňu nemusela nejako špeciálne starať, iba dostatočne hydratovať (pitný režim a pravidelne krém). Možno je to ale aj tým, že som nikdy nejedla veľa mäsa, nikdy mi moc nechutilo a teraz už vyše roka som úplná vegetariánka. Nefajčím, pijem ojedinele pohár vína a mám dostatok spánku.
Hovorí sa, že „v zdravom tele zdravý duch“. Čo robíš preto, aby si sa udržiavala vo forme a vyzerala stále tak perfektne? Máš nejaké rady a tipy, ako si udržať skvelú postavu?
Presne tak, zdravý duch sa potom odráža aj navonok. A okrem fyzického zdravia je to určite aj psychická pohoda. Mať sa rada, akceptovať sa, aká som, aj keď mám nedostatky, zmeniť, čo môžem, ostatné nechať tak. Okrem toho samozrejme pravidelný pohyb, zdravé vyvážené jedlo, ale netýrať sa a aj si vedieť bez výčitiek dopriať. Mávam obdobia, kedy si užívam cvičenie a potom obdobia, kedy sa nie a nie premôcť. Tak to nachvíľku vzdám a je to tiež v poriadku.
Mala som obdobie, kedy som pribrala 10 kíl za dva mesiace (obdobie v Grécku, kedy som prestala byť v psychickej pohode) a snažila sa to rok a pol kvôli modelingu schudnúť. Trápila som sa dietami a nič nepomáhalo. Až som sa na to vykašľala a zmierila sa s koncom mojej modelingovej kariéry. Vtedy som sa dostala do psychickej pohody, cvičila a zdravo jedla preto, lebo som chcela, nie preto, aby som mala menej centimetrov na bokoch a všetko sa za pár mesiacov dalo do poriadku.
Na svojom instagramovom účte uvádzaš, že ovládaš viacero jazykov – okrem anglického a slovenského aj španielčinu či francúzštinu. Čo ťa k tomu viedlo alebo aká bola tvoja motivácia?
Začalo to tým, že som na strednej dostala nemčinu ako maturitný jazyk a ruštinu ako druhý jazyk. V tom čase som začala robiť modeling a cestovať, takže či som chcela, či nie, musela som sa po anglicky naučiť sama. Vtedy som zistila, že to ide a že to ide celkom rýchlo. Za rok som vedela anglicky lepšie než nemecky, a to som sa ju učila už asi 10 rokov na škole.
Keď som ostala žiť v Španielsku, tak sa zapísala na dvojtýždňový intenzívny kurz, aby som nabrala základy španielčiny, a potom som si ju už len rozvíjala v bežnom živote s ľuďmi tam a prácou.
Francúzsky som sa začala učiť v podstate naraz so španielčinou, lebo môj vtedajší priateľ bol Francúz, takže motiváciu som mala dostatočnú. A aj keď sme žili v Španielsku, stretávali sme sa hlavne s jeho známymi a tí všetci hovorili po francúzsky, takže som tú príležitosť chcela využiť. Mala som pár online súkromných lekcií a zvyšok samoštúdium.
Na sociálnych sieťach, a nielen tam, ale aj v reálnom živote, tvoríte s priateľom jeden z najkrajších párov. Zdokonaľuješ si svoje jazykové schopnosti aj pri komunikácii s ním?
Priateľ má výbornú angličtinu, jeho otec je z Anglicka. Takže aj napriek niekoľkým rokom rozprávania anglicky, pri ňom mám možnosť si úroveň ešte zvýšiť a nabrať širšiu slovnú zásobu. A keďže som z tej nemčiny maturovala a tie vedomosti sú stále v hlave, len niekde zapadnuté prachom, tak si pri ňom osviežujem aj vedomosti z nemčiny. A koniec koncov žijem v Rakúsku, takže najlepší čas sa ju poriadne naučiť, ale potom si už neprajem učiť sa žiadny nový jazyk. (smiech) Tieto 4 cudzie jazyky stačia a chcem už len pokračovať v zlepšovaní úrovne.
Pokúšala si sa naučiť svojho priateľa nejaké slovenské slová alebo frázy? Aký má názor na náš jazyk, kultúru a celkovo na Slovensko?
Keď som sa ho pýtala, odkiaľ isté frázy pozná, tak mi povedal, že už raz mal za frajerku Slovenku. Takže iná ho naučila za mňa, viac nepotrebuje a máme čas na to, aby on mňa naučil poriadne po nemecky. Keď sa stretne s mojou rodinou, tak pozdraví, spýta sa, ako sa majú, a nejaké jednoduché slová povie s veľmi zlatým prízvukom. Čo sa týka kultúry, povedal, že na našej svadbe okrem karibských tancov (odtiaľ má čiastočne korene) sa oblečie do nášho kroja a zatancujeme si aj ľudovky. Na Silvestra sme pozerali program s Kandráčovcami a veľmi sa mu to páčilo, takže ak na tom bude trvať, zavoláme si ich na svadbu. (smiech)
Mohla by si nám a ostatným zvedavým čitateľom prezradiť zopár informácii o tom, ako si sa spoznala s tvojím priateľom?
Prvýkrát sme sa stretli minulý rok v lete vo Viedni, na akcii Life Ball. Ja som predvádzala, on vystupoval. Hneď, ako som ho videla, ma zaujal, nielen pre to, že prišiel veľmi štýlovo oblečený a dobre vyzeral, ale hlavne energiou, akú vyžaroval. Ale do reči sme sa nedali, no registrovala som ho a pamätám sa, že na make-upe sedel vedľa mňa a ja som sa snažila načúvať a zistiť, aký asi je ako osobnosť, ako sa správa. Napísal mi potom až po mesiaci, keď som pridala na Instagram video, ako hrám na klavíri, a Instagram ma mu vyhodil ako osobu, ktorú môže poznať, lebo sme mali spoločných známych. Potom sme si písali týždeň v kuse, povedali si, že keď jeden z nás bude v meste toho druhého, pôjdeme na kávu. To sa za týždeň náhodou nestalo, tak sme si to naplánovali a prišiel do Bratislavy.
O čom by podľa teba mal byť šťastný a trvácny vzťah medzi dvoma ľuďmi. Čo by sme mali pre neho robiť a naopak, čomu by sme sa mali vyhnúť?
Treba mať spoločné ciele a podobný pohľad na svet. Zároveň každý musí mať svoj priestor na život, ktorý ho napĺňa. Treba robiť kompromisy, ale aby to bolo vyrovnané. Treba sa vedieť otvorene porozprávať a vždy povedať, čo máme na srdci, nedusiť to v sebe. Treba si dôverovať, lebo cítite, že si dôverovať môžete. Podporovať sa, ale aj sa vedieť vzájomne skritizovať a prijať to bez urážky. My sa nehádame, ale vieme mať tiché momenty, tie ale prichádzajú z mojej strany (pracujem na tom, aby tieto odmlky boli čoraz kratšie) a potom sa sebe aj našim chybám vieme spoločne zasmiať.
Je niečo, čo by si v živote chcela zmeniť? Ak by si mala možnosť vrátiť sa späť, zmenila by si niečo alebo rozhodla by si sa inak?
Áno, viac by som ľuďom, na ktorých mi záleží, hovorila, čo ma trápi, čo sa mi na našom vzťahu nepáči a celkovo, čo mám na srdci. A sú momenty, kedy som v živote mala z neistoty strach, potom som bola podráždená a trochu panikárila. Nakoniec sa nič také strašné nikdy nestalo, takže takého momenty by som chcela vrátiť späť a ináč sa zachovať.
Denne ťa sledujú a obdivujú tisícky ľudí na sociálnych sieťach a každý z nich si nesie nejaký svoj príbeh. Je niečo, čo by si chcela týmto ľuďom odkázať? Nech je to čokoľvek.
V prvom rade na sociálnych sieťach zdieľame len to pekné. Potom sa niekedy môže zdať, že niektorí ľudia sú superhrdinovia a majú dokonalé životy. Lenže treba si pamätať, že všetci sme len ľudia, všetci máme svoje problémy a starosti, bolestivé situácie, dni kedy sa cítime na dne. Ale zvykli sme si stále sledovať životy iných, potom sa porovnávame a nikdy nie sme dosť dobrý, však vidíme len dokonalosť okolo seba.
Takže nechajte sa ľuďmi inšpirovať, ale nikdy nezabudnite, že každý z nás je jedinečný a každý z nás má v sebe všetko, čo potrebuje na to, aby rozvíjal svoj potenciál a stal sa svojím unikátnym najlepším ja a vytvoril si krásny život, ktorý však nikdy nebude dokonalý a tak je to úplne v poriadku.
Čo si myslíš o našom projekte BloggersRE? Je niečo, čo ťa na nás zaujalo alebo aký je tvoj názor na to, čo robíme?
Bavia ma veľmi zaujímavé rozhovory, rady a tipy, nahliadnutie do zákulisia rôznych sfér, ktoré nás mladých ľudí zaujímajú. Na vašom webe ľudia nájdu kopec inšpirácie a páči si mi taký fresh vzhľad celej vašej stránky, na ktorej sa dobre orientuje. Celkovo idea podporiť mladých ľudí a navzájom sa inšpirovať mi je veľmi sympatická. Držím vám palce, nech aj naďalej u vás môžeme čerpať inšpiráciu a učiť sa!
Autor: Alexandra Guttová (Grapes Magazine), Fotky: Sociální sítě Frederiky Kurtulíkové, Editace: Deni Hartmannová (Grapes Magazine)
