Ako vyzerá tradičné čepčenie nevesty na Slovensku?

Slovensko sa môže pýšiť množstvom krásnych tradícií, ktoré prechádzali z generácie na generáciu. Nezaobišli sa bez ľudovej hudby, tanca a tradičných krojov. Jedným z takýchto zvykov je aj polnočné čepčenie nevesty. Čo čepčenie je a ako vyzerá?

Svadba je sama o sebe jedným z najkrajších dní muža a ženy, ktorým spečatia svoju lásku a vydajú sa na spoločnú cestu. Čepčenie je ľudový zvyk, ktorý v minulosti bol súčasťou každej svadby. V minulosti svadba trvala tri dni a čepčenie sa konalo na tretí deň. Zvyklo sa odohrávať v dome muža, keďže v minulosti nebolo zvykom zajednávanie si reštaurácií. Zatiaľ čo dnes je na obrade čepčenia prítomný aj ženích a muži, v minulosti bolo čepčenie venované len neveste a ženám. 

Dnes je tento krásny zvyk síce menej známy, ale istým spôsobom sa dostáva do povedomia čoraz viac mladých ľudí. Zakladajú sa folklórne skupiny, ktoré svoje čepčenie robia s humorom, originálne a s láskou. Môžeme teda povedať, že táto tradícia sa tak ľahko nevytratí.

Parta, vienok či závoj – symbol čistoty

Čepčenie je považované za obrad, ktorý sa vykonáva o polnoci. Nevesta po tomto krásnom, smutnom, ale aj veselom obrade vstupuje do manželstva. Symbolom čepčenia je vienok, ktorý sa pri tomto rituáli sníma z hlavy nevesty. Samozrejme, nemusí to byť vienok, ale aj parta či závoj. Vienok symbolizuje jej čistotu, nevinnosť a nahrádza sa čepcom, ktorý značí, že nevesta vstupuje do manželstva.

Tento krásny rituál sprevádzajú ľudové piesne, ktoré sú smutné, emotívne, ale aj veselé. Niektoré súbory myslia aj na svoju vlastnú originalitu, a preto si zvyknú pridať aj vtipné verše či rýmovačky, prípadne svoje vlastné piesne. Na konci sa zvykne spečatiť manželstvo prípitkom.

Priebeh čepčenia

Čepčenie je samo o sebe vyvrcholením svadobného dňa a pre mladomanželov býva zážitkom, na ktorý radi spomínajú. Je často sprevádzaný nielen slzami nevesty a ženícha, ale aj svadobní hostia sa často neubránia slzám. Pre mňa ako členku folklórneho súboru je niekedy ťažké udržať slzy a spievať.

Začiatok si každý súbor zvolí osobitne. Niektoré folklórne skupiny nevestu privedú za sprievodu spevu, iné si nevestu rovno posadia na stoličku a za spevu k nej prídu. Dievčatá stoja za nevestou a ženíchom, spievajú tradičné piesne, a staršie ženy, ktoré sú vydaté, snímajú z hlavy nevesty vienok. Všetko sa odohráva pomaly, sprevádzané spevom. 

Niektoré folklórne súbory môžu obohatiť svoj program, ktorý trvá od polhodiny do hodiny, vtipnými veršami či rýmovačkami, ktoré rozveselia prítomných, aby sa celý rituál neniesol len v smutnom duchu. 

Nemôže chýbať ani starejší, ktorý sa nevesty pýta: ,,Dáš si hlávku sťať alebo vienok sňať?” Nevesta dvakrát odpovie hlávku sťať, až na tretie opýtanie povie vienok. To je znak, že sa chce stať ženou a vstúpiť do manželstva. Za pomalej emotívnej piesne sa sníma z hlavy vienok. 

Nechýba ani prísaha na varešku a metlu, prípadne nožík. Je na súboroch, aké prísahy si pre mladomanželov pripravia, či vážne alebo s humorom. 

Celý rituál sa zakončí prípitkom a následne redovým tancom, kde svadobní hostia vytancujú nevestu so ženíchom v strede kruhu. Niektorí mladomanželia si zachovali tradíciu, pri ktorej vyberajú peniaze od hostí, keď si chcú zatancovať s mladomanželmi. 

Originalita

Folklórne súbory, ktoré sa venujú čepčeniu sú po celom Slovensku. Niektorí sa snažia čo najvernejšie priblížiť k pôvodným zvykom ich predkov, niektorí sa snažia pridať niečo nové, ale stále v harmónii s tradíciou. Je pochopiteľné, že pri množstve súborov je niekedy potrebné istým spôsobom vynikať. To znamená, že robiť niečo, čo iné súbory nerobia, prípadne obohatiť svoje čepčenie o niečo zaujímavé a vtipné. 

Čepčenie zanecháva dojímavé a veselé pocity a je krásnym vyvrcholením svadobného dňa. Aj napriek tomu, že táto tradícia nie je súčasťou každej svadby, nachádza sa čoraz viac mladých ľudí, ktorí si uctia tradície Slovenska. Nevesta môže čepčenie absolvovať vo svojich šatách, ale niektoré dávajú prednosť tradičnému kroju. Poznáte tento zvyk?