LIFE POINT: CESTA KU SVOJMU ŠŤASTIU #2

Byť sám so sebou. Tak to je niečo, čo nedokáže hocikto. Ja poznám jedného chalana, ktorý to nikdy nedokázal a bojuje s tým dodnes. Aj keď si už nekryjeme chrbáty, tak vidím, že sa to stále nenaučil. A pritom to je úplny základ. Byť sám so sebou. Preto, ak to ani ty nevieš, tak určite nie si v tom sám a nie si divný. Jednoducho, iba si nenašiel tú správnu cestu… 

Veľa ľudí sa bojí predsudkov, a to im bráni byť samy so sebou a tiež samy sebou. Tieto dva podobné pojmy spolu súvisia. Byť sama sebou je pre mňa veľmi kľúčové, lebo vďaka tomu viem, aká som. Vďaka tomu si môžem kedykoľvek povedať, že som robila podľa seba a svojho svedomia, a tým pádom nič neľutujem – ani dobré ani zlé veci. To si nedokáže povedať človek, ktorý sám sebou nie je, ktorý sa na niečo hrá.

Buď sám so sebou

Byť sám so sebou je druhý kľúč ku šťastiu. A na ten sa dnes zameriame. Ako som písala vyššie, veľa ľudí sa boji predsudkov. Čo si o mne pomyslia druhí, keď budem sám sedieť v kine? To bude divné, keď pôjdem sám na kávu. Práve takéto veci ničia potenciál… 

Dávno nie je divné byť samy so sebou. Každý z nás potrebuje chvíľku pre seba. Čas, kedy sa môže venovať iba sebe. Ale prečo to nechať na úrovni domu alebo bytu? Prečo sa starať o svoju pleť a telo, ale nie o svoju dušu? Choď na rande. Sám so sebou. Pozvi sa na chutný obed, choď do kina a uži si čas, kedy si tu pre seba. Lebo keď sa niečo bude diať, tak tu budeš ty ako ten stabilný bod sám pre seba. Nech si v dobrej kondícii. Venuj sa svojej duši. Daj jej šancu zažiariť. Daj jej šancu, nech sa ukáže. 

Pozvi sa na rande

Ja to robím občas na zresetovanie hlavy. Iba ja. Na mobile letový režím. Kým som bola v meste, išla som na prechádzku. Potom na nákupy. Zastavila som sa v kostole. Púšťala som si hudbu podľa seba a sem-tam som si na ceste aj zatancovala (keď sa nikto nepozeral alebo ja som si myslela, že sa nepozerá). Pozvala som sa na kávu, lebo som si to fakt zaslúžila za tú prežitú prednášku. Išla som na chutný obed, stretla som sa s priateľmi – pokecali sme, ale potom som sa odpojila, lebo som na rande sama so sebou. Usmievala som sa na ľudí a potešila som tak iných. Večer som si skočila na palacinky či na pohár vína. Sama. Nikto vedľa mňa nesedel a možno si aj ľudia mysleli niečo. Ale čo mňa do toho? Môžu mi byť jedno, lebo ich nepoznám. Poznám seba a viem, že som to potrebovala… 

Teraz, keď som na dedine, tak je to ťažšie, no o to viac krajšie. Zas letový režím na mobile. Idem sa prejsť k priehrade, idem si tam zabežať. Idem na kávu alebo víno (podľa hodiny, kedy rande prebieha). A sedím tam – sama. V dedine, kde ma pozná veľa ľudí a veľa ľudí aj stretnem, niektorí si aj prisadnú. Ale ja sa venujem sebe. 

Na takomto stretku zistíš veľa vecí – o sebe, o ľuďoch. Zrazu vnímaš aj detaily v živote, ktoré by si si inak nevšimol. Utriediš si v hlave všetky veci. Rozhodneš sa, čo chceš a čo nie. Ktoré vzťahy chceš živiť a ktoré nie. Kde tie mosty spáliš a kde cúvneš. Rozhodneš sa, lebo to budeš vidieť jasnejšie a tvoja duša k tebe prehovorí. 

Bojuje s tým tvoje hlava?

Ak s tým tvoja hlava bojuje, tak sa zamysli z akého dôvodu. Bojíš sa predsudkov alebo samého seba? 

Áno, na tomto rande zistíš veci, ktoré si možno nevedel, ale potrebuješ na ne prísť. Chalan, ktorého som spomínala v úvode, sa bál – nie predsudkov, ale samého seba. Bál sa tých myšlienok, ktoré stretne, čo mu napadne, čo zistí. A v tom kolotoči je dodnes. Namiesto toho, aby sa zastavil a ležal na posteli sám so sebou, napĺňa toto miesto vedľa seba inými ľuďmi. Ale sú iba vedľa seba. Nie spolu. Vedľa seba. 

Možno prvé rande bude ťažké. Ale to každé prvé rande býva ťažké – nevieš, čo čakať, aké bude, ako sa máš správať. Ale to príde a pohne sa to samé. A ty budeš vedieť, lebo to máš v sebe. Ty vieš, ako upokojiť svoju dušu a dať jej priestor, len to skús… 

Do komentára mi napíš, kedy si bol na rande sám so sebou? Som veľmi zvedavá na odpoveď… A ak hľadáš nejaké tipy na rande, tak v článku je ich hneď niekoľko!