„Uživiť sa motívmi z netu dokáže každé druhé nemehlo,“ hovorí Viktor Srpoň
Dnes sa tetovaním môže pochváliť takmer každý z nás – či už ide o malú kresbu, alebo umelecké dielo. Svoju záľubu v tetovaní našiel aj bývalý web dizajnér Viktor Srpoň. Ako sa dostal k tejto práci? Setkáva sa s predsudkami? V čom sa líši jeho tvorba od ostatných? A koľko tetovaní vlastní on sám?
Viktor, ty si sa niekoľko rokov venoval web designu. Kedy si našiel záľubu v tetovaní?
Bolo to zhodou okolností takmer presne pred 10 rokmi, konkrétnejšie v januári 2013. Ja som mal čerstvých 20 rokov a s bývalou priateľkou sme si kúpili prvú sadu na tetovanie. Toho času som ešte pracoval ako fulltime programátor.
Aké boli tvoje začiatky? Popíš nám tvoju cestu k prvému tetovaniu…
Bez ohľadu na všetky prekážky a tvrdé pády boli moje začiatky neopísateľne nádherné. Nakoľko som sa programovaniu venoval od 13 rokov a podarilo sa mi umiestniť na súťažiach v rámci Slovenska aj mimo nej, rovno po skončení strednej som mal vďaka týmto výsledkom možnosť zamestnať sa. Od toho momentu to ale nabralo rýchle tempo, prvé zamestnanie vystriedalo druhé, to tretie a ja som ako 20ročný chlapec vyhorel. To, čomu som zasvätil svoju pubertu, sa mi zrazu znechutilo.
V tej dobe sme o nejakej firemnej kultúre mohli len snívať. Pracoval som nonstop a odzrkadlilo sa mi to na psychickom aj fyzickom zdraví. Niekde v tom období som spravil prvé tetovanie a pre mňa ako empatického človeka to bol extrémne silný zážitok. Pamätám si ten pocit doteraz – že to tam ostane navždy, moja práca, až kým tá baba nezomrie tam bude. Od toho momentu som vedel, že jediné, čo chcem, je tetovať. Bral som to aj ako druhú šancu od života, živiť sa tým, čo ma baví a napĺňa, a tak som si dal potom záležať na tom, aby sa mi to neznechutilo tak ako programovanie. Doteraz to je o neoblomnej túžbe tetovať všetko, čo sa hýbe, vrátane seba samého.
Ako web designer si mal určite dobre platenú prácu. Nebál si sa presedlania do úplne neznámeho odvetia, a tak trochu aj neistoty?
Bál, samozrejme, že bál. Bola to ale perfektná škola, a práve počas týchto najťažších rokov som sa naučil veľmi veľa ako o živote, tak aj o sebe. V tej dobe som si vedel zarobiť ako programátor 1200 eur mesačne, pred 10 rokmi to boli naozaj krásne peniaze, a hlavne pre 20ročného chalana. Takmer nikto tomu, čo robím, spočiatku nerozumel. Prečo sa vzdávam tak krásneho príjmu, s možnosťou home office…
Najväčší problém bolo naučiť sa žiť bez istoty stáleho príjmu. Niekedy bol týždeň či dva, niekedy mesiac, kedy som nezarobil nič. To sa tak potom veľmi ťažko spí, keď neviem, z čoho zaplatím nájom. Takmer akonáhle som začal zarábať, osamostatnil som sa a od 19 rokov býval v podnájme – riskoval som toho času teda veľa. Strachu je potrebné čeliť, oplatí sa to.
Akému štýlu sa vo svojej tvorbe venuješ a čím sa líši od ostatných?
Postupom času som si vykreslil vlastný rukopis, ktorý sa najviac približuje tetovaniam v štýle old school a traditional. Hrubšie línie, obmedzená paleta farieb a prepálené tiene. Moju tvorbu vieme rozdeliť na zákazkovú, a teda prípravu motívu na mieru podľa priania, a voľnú, ktorá vzniká v mojom voľnom čase popri tetovaní.
Ako prebieha celý proces od výberu po hotové tetovanie?
Veľmi jednoducho – zväčša si vyberiete niečo z mojich motívov, ktoré mám pripravené, prípadne vám nakreslím niečo na mieru a dohodneme si termín tetovania. Komunikácia prebieha na Instagrame, prípadne e-mailom alebo osobne. V deň termínu si prejdeme motív, v prípade potreby zmením, čo je potrebné, a prejdeme k samotnému tetovaniu. Dôležité je pre mňa, aby to bol príjemný zážitok od začiatku do konca, aby ste sa cítili uvoľnene a pohodlne. Tetovanie trvá štandardne od pol hodinky do 2-3 hodín, pri väčších projektoch dajme tomu tých 5 hodín. Následne sa tetovanie zalepí, dostanete inštrukcie, ako sa o to tetovanie starať, a odchádzate.
Aké tipy máš pre tých, ktorí zvažujú svoje prvé tetovanie?
Štýlov tetovania je mnoho a každému sa páči niečo iné. Spravte si najskôr poriadny prehľad o tom, aké rôzne tetovania sa robia a nájdite si to, čo sa vám páči a pasuje k tvojmu štýlu obliekania alebo osobnosti. Ľudia sú rôzni a naozaj je medzi farebnou realistikou, čiernobielym old schoolom a dotworkovým fineline rozdiel. Následne sa rozhodnite, či chcete mať motív ukradnutý z netu a nevadí vám, že nosíte kópiu tetovania, ktoré vzniklo pre niekoho iného, alebo či vás zaujíma autorská tvorba, ktorú budete mať len vy a má rukopis daného tatéra alebo tatérky. Na základe týchto dvoch kritérií si potom nájdete tatéra či tatérku, ktorých skontaktujete. Nebojte sa pýtať čokoľvek, čo vás zaujíma – sme tu pre vás a sme tu aj od toho, aby sme vám všetko vysvetlili a prípadne vás usmernili.
Existujú nejaké trendy alebo návrhy, ktoré si ľudia dávajú najčastejšie tetovať?
Vo všetkých oblastiach existujú trendy. V tetovaniach sa to ešte delí podľa štýlov. Posledné roky k nám zo západu prichádza ignorant a neotribal, hlavne aj vďaka lifestylu okolo elektronickej hudby, ktorá je momentálne opäť na vzostupe. Ten uvidíte najviac na ľuďoch, ktorí majú okolo 20 rokov.
A potom už v každom štýle sa to líši, v realistike to je jeden rok vlk s lesom okolo predlaktia, ďalší rok zas portréty z trendy seriálov či filmov. Na tom, že sa živím vlastnou tvorbou, sa mi najviac páči to, že sa nemusím prispôsobovať tomu, že v roku 2015 bola trendy trash polka, tak robím trash polku. Potom boli dopytované viac realistické tetovania, tak som sa začal učiť realistiku, a kým som sa ju naučil, prišiel krivý ignorant alebo neotribal.
Mám vlastnú tvorbu, ktorá sa samozrejme spolu so mnou vyvíja a mení. Síce zarobím výrazne menej ako tí, ktorí surfujú na vlnách trendov, mne je to takto ale prirodzenejšie. A to je v poriadku, takisto ako to, že sa niekto cielene prispôsobuje tomu, čo práve letí. Každé zboží má svojho kupce.
Dnes ma už takmer každý aspoň jedno tetovanie. Stretávaš sa aj napriek tomu ešte stále s predsudkami?
Určite by som sa stretával, keby som sa presťahoval do menšieho mesta, prípadne prostredia, kde je to pre miestnych cudzie. To je prirodzené. V rámci života si ale nepamätám situáciu, kedy som cítil, že sa ku mne ľudia správajú odmerane kvôli tetovaniam. Myslím, že z človeka je cítiť, či je to dement, alebo normálny týpek. Je ale pravda, že kto vie, akú by som mal úspešnosť, keby som chodieval predávať hrnce od domu k domu v Nižnej Polianke – či by mi niekto vôbec otvoril. (smiech)
Čo považuješ pri tvojej práci za najväčšiu výzvu?
Nájsť si svoj rukopis a uživiť sa vlastnou autorskou tvorbou. Uživiť sa motívmi z netu dokáže každé druhé nemehlo, ktoré si zaplatí kurz. A hlavne v tejto dobe, ktorá nepraje remeselným tvorcom. Ľudia otupievajú aj v tomto ohľade a stáva sa často, že nerozumejú tomu, čo je principiálne zle na tom použiť motív z netu.
Koľko tetovaní máš ty? Majú všetky zmysel, alebo plnia čisto iba estetický charakter?
Tetovania nespočítam, jednotlivých motívov je cez 50, sú ale už aj pospájané nejakým pozadím. Prípadne neviem, ako počítať to, že mám pol pravej ruky čiernej. (smiech) Mám ich stále málo. Spočiatku to boli tetovania, ktoré mali význam, následne prišli tie, ktoré plnili estetický charakter, sú funny alebo vznikli len tak z nudy. Nie každé, dokonca ani jedno tetovanie, nemusí mať význam, je to plne subjektívne a nie je v nikoho moci hodnotiť, či tetovanie musí, alebo nemusí mať význam. Momentálne som v štádiu, kedy si už tatérov vyberám a cielene začínam so zbieraním kúskov od konkrétnych, prioritne zahraničných tatérov.
Sleduješ nejakých známych tatérov, ktorých vnímaš ako svoj vzor?
Vzorom by som to asi nenazval. Sú ľudia, ktorí sú mi vo všeobecnosti inšpiráciou tým, ako žijú a ako majú nastavené hodnoty v živote. Ani neviem, či som mal myšlienky typu “Keď raz budem veľký, chcem byť najlepší tatér na svete ako je… a tetovať celebrity.” Sledujem množstvo tatérov či tatérok, ktorí majú svoju tvorbu a páči sa mi. Je však iná ako tá moja.
Čo by ste poradili niekomu, kto uvažuje o kariére tatéra? Sú potrebné nejaké špeciálne zručnosti, alebo sa ním dnes môže stať už každý?
Pokiaľ vás to baví, choďte do toho. Skúste to a uvidíte, či to je pre vás, alebo nie. Tetovanie je tak ako akákoľvek iná zručnosť o konzistencii a pravidelnosti. O frustrácii z toho, že to nejde, o malých víťazstvách z toho, že sa niečo pekne zahojilo. Hlavne to nie je atómová veda, netreba to brať až tak vážne. A koniec koncov, čo v živote treba?
Dnes si vlastníkom tetovacieho štúdia v Košiciach, aké sú tvoje ďalšie plány do budúcnosti?
Venovať sa svojej tvorbe a chodievať na pravidelnej báze tetovať do zahraničia. Postupom času sa dostávam aj k tvorbe ilustrácií mimo tetovania, čo ma veľmi teší. Ostatné si nechám pre seba, kým nebudú hotové. A samozrejme, to najpodstatnejšie – žiť život. Sme tu veľmi krátko.
Autor: Dominika Blchova (Grapes Magazine), Fotky: Sociální sítě Viktora Srponě, Editace: Deni Hartmannová (Grapes Magazine)
